KozmoNews #2

24 Jan

Dátum: 24.01.2024

Kategória: Zo sveta

Aj tento týždeň Vám prinášame novú pravidelnú rubriku KozmoNews. Za uplynulých sedem dní sa v astronómií a kozmonautike opäť stalo niekoľko zaujímavých vecí, ktoré stoja za zmienku. Takže prajeme príjemné čítanie ;)

Prvý pohľad na vzorky asteroidu Bennu

Ešte v októbri sme vás v našom článku informovali o planétke 101955 Bennu, ktorá sa stala cieľom výskumu agentúry NASA. Sonda OSIRIS-REx vyslaná na asteroid s cieľom zmapovať terén a odobrať vzorky pôdy – regolitu, sa k objektu dostala už v roku 2018. V roku 2023 návratová kapsula tejto sondy pristála na Zemi a vedcom sa tak dostal do ruky drahocenný materiál, ktorý začali dychtivo skúmať. Čoskoro však narazili na problém, pretože sa na veku zbernej nádoby zasekli dve skrutky, ktoré znemožnili otvorenie zásobníka. Keďže takéto otváranie prebieha veľmi citlivo a vo vysoko sterilnom prostredí, aby sa zabránilo poškodeniu či kontaminácii vzoriek, celý postup trval až do 10. januára 2024. Ako uviedla agentúra NASA, práve v tento deň sa úspešne podarilo odstrániť zaseknuté skrutky a odklopiť veko zbernej nádoby. Vedcom sa tak konečne naskytol jedinečný pohľad na vzorky planétky Bennu. Vďaka vedúcim pracovníkom projektu, ktorí vzorky odfotografovali, si môžete dopriať pohľad na materiál mimozemského pôvodu aj vy. Celková hmotnosť vzoriek zatiaľ nie je známa, členovia vedeckého tímu doteraz vyselektovali približne 70 gramov vzoriek. Materiál tvorí hlavne prach a malé kamienky do veľkosti jedného centimetra.

Otvorená zberná nádoba so vzorkami z asteroidu Bennu. (Autori: Erika Blumenfeld a Joseph Aebersold)
Prvá japonská sonda na Mesiaci!

Japonsko sa stalo piatym štátom v dejinách, ktorému sa podarilo pristátie na Mesiaci. 20. januára 2024 túto výzvu splnil lander SLIM (Smart Lander for Investigating Moon) japonskej vesmírnej agentúry JAXA. Základnou úlohou misie bolo demonštrovať presné pristátie na nerovnom teréne na svahu. Aj kvôli tomu dostal prezývku „Mesačný sniper“. Lander so sebou na palube viezol pohyblivé moduly LEV-1 a LEV-2, ktoré majú za úlohu ďalej zbierať dáta a testovať pohyb po mesačnom povrchu. K samotnému pristátiu došlo, nevieme však nakoľko bolo úspešné. Stále prebieha analýza dát, ktorá ukáže nakoľko bolo pristátie presné. Agentúra vyhlásila, že k mechanickému poškodeniu sondy nedošlo, problémy však spôsobuje fakt, že sa nedobíjajú palubné akumulátory – keďže je pravdepodobne lander umiestnený v tieni okolitého povrchového útvaru alebo v nevhodnom uhle voči Slnku, solárne články tak nedokážu 100% pracovať. Väčšina dát a fotografií, ktoré bol lander schopný vyhotoviť, už bola stiahnutá a SLIM bol kvôli šetreniu batérie na určitú dobu vypnutý. Momentálne sa čaká na dôkladnú analýzu a v prípade, že Slnko začne svietiť pod uhlom, ktorý dovolí nabitie akumulátorov, bude možné SLIM opäť uviesť do plnej prevádzky. Oba moduly – LEV-1 aj LEV-2 boli úspešne vypustené, momentálne však nevysielajú žiadne informácie.
Na stope najstaršej známej čiernej diery

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba zachytil malú čiernu dieru v galaxii GN-z11, ktorá je v súčasnosti najstaršou a najvzdialenejšou galaxiou v pozorovateľnom vesmíre. Nachádza sa v súhvezdí Veľká medvedica (Ursa Major) a vznikla len 420 miliónov rokov po Veľkom tresku. Galaxia GN-z11 je približne stokrát menšia než naša Mliečna cesta a bola objavená v roku 2016. Až teraz sa však vedcom z univerzity v Cambridge podarilo objaviť čiernu dieru v jej centre vďaka akrečnému disku, ktorý sa vytvoril okolo tejto čiernej diery. Tento objav môže priniesť nové teórie v oblasti skúmania čiernych dier. Súčasné teórie a štandardné modely doposiaľ nepoznali čierne diery podobnej veľkosti, ktoré by mohli vzniknúť už takto skoro po Veľkom tresku. Podľa doterajších hypotéz by totiž novoobjavené čierne diery pri štandardnom formovaní mali dosiahnuť pozorovateľnú veľkosť až po miliarde rokov. Najstaršia čierna diera tak môže radikálne zmeniť doterajšie poznatky o týchto tajuplných vesmírnych objektoch.

Galaxia GN-z11 (NASA / ESA / P. Oesch, Yale University / G. Brammer, STScI / P. van Dokkum, Yale University / G. Illingworth, University of California, Santa Cruz)
Mars Express s novým objavom

Ani na Marse nie je v týchto dňoch nuda. Planetárna sonda Mars Express európskej vesmírnej agentúry ESA, ktorá skúma červenú planétu z jej obežnej dráhy, odhalila nové dôkazy existencie tzv. ľadových depozitov v Medusae Fossae – veľkej geologickej formácii, nachádzajúcej sa v oblasti marťanského rovníka. Posledných 15 rokov výskumu neprinieslo bližšie informácie, z čoho konkrétne tieto depozity pozostávajú. Vedci európskej vesmírnej agentúry si dlho lámali hlavy nad tým, čo je hlavnou štruktúrou tejto geologickej formácie. Ako popísala Dr. Andrea Cicchetti z národného inštitútu astrofyziky v Taliansku, modely pracujúce so základnou premisou nahromadeného prachu jednoducho nezodpovedali fyzikálnym vlastnostiam formácie. Nové výsledky však ukázali, že veľmi pravdepodobnou možnosťou je existencia vrstvy vodného ľadu chránenej vrstvami usadených prachových sedimentov. Táto alternatíva vrstveného ľadu by mohla priniesť nové zásadné poznatky o histórii Marsu a zmenách jeho klímy.

Výšková mapa povrchu Marsu s vyznačeným rovníkom, formáciou Medusae Fossae a najvyššou horou v slnečnej sústave - vulkánom Olympus Mons. (ESA)
Prvý turecký astronaut na ISS

K Medzinárodnej vesmírne stanici priletela 20. januára raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon. Na jej palube sa nachádzali štyria astronauti, ktorých úlohou bude na ISS realizovať vedecké pokusy. Súčasťou posádky bol tentokrát len jeden profesionálny astronaut. Zvyšok tvorili profesionálni piloti - medzi nimi jeden z Turecka, ktorý sa tým stal prvým tureckým astronautom v dejinách. Išlo tak o komerčný let, ktorého sa však nezúčastnil žiaden samoplatiaci vesmírny turista. Let zabezpečila americká súkromná spoločnosť Axiom. Išlo už o tretiu misiu tejto spoločnosti, dostala teda názov Ax-3. Na medzinárodnej vesmírnej stanici sa momentálne nachádza okrem uvedenej štvorice tiež sedem ďalších astronautov – dvaja Američania, traja Rusi, a po jednom astronautovi z Dánska a z Japonska. Členovia misie Ax-3 zostanú podľa plánu na ISS 14 dní.