Zimný slnovrat alebo prečo práve vtedy slávime Vianoce? (A ako súvisia s astronómiou?)

Už onedlho nás z astronomického hľadiska čaká prvý zimný deň. Označujeme ho ako zimný slnovrat, resp. solstícium. Tento rok pripadá na 21. decembra o 16:03 hod. SEČ. Čím je zimný slnovrat dôležitý?

Počas zimného slnovratu z pohľadu Zeme vrcholí Slnko v nadhlavníku na obratníku Kozorožca (23,5 ° južnej zemepisnej šírky), čiže Slnko na poludnie svieti kolmo na tento obratník. Pre nás, keďže žijeme na severnej pologuli, to znamená, že nás čaká najkratší deň v roku a najdlhšia noc. Smerom k severnému pólu dopadajú na Zem slnečné lúče šikmejšie a tým pádom dostáva pologuľa menej slnečného svetla. Začína teda astronomická zima, kým na južnej pologuli začína astronomické leto. Od tohto konkrétneho dátumu sa však až do letného slnovratu začína u nás deň predlžovať a noc skracovať.
Na nebeskej sfére sa Slnko v tento deň nachádza v súhvezdí Strelec (Sagittarius). Za severným polárnym kruhom nastáva polárna noc, počas ktorej Slnko nevychádza nad horizont. Za južným polárnym kruhom naopak nastáva polárny deň, kedy Slnko nezapadá pod horizont.

Kde sa však zobral zvyk oslavovať v tomto období Vianoce? Väčšina ľudí si Vianoce, minimálne v kresťanskom západnom svete spája s narodením Ježiša Krista. Úplné počiatky Vianoc však s touto udalosťou vôbec nesúvisia. Narodenie Krista je rýdzo kresťanským sviatkom a dodnes nie je isté, že ozaj narodil v tomto ročnom období. História osláv tohto pre nás „vianočného“ času siaha ešte hlbšie do minulosti, do predkresťanskej Európy, a to až k pohanským oslavám práve zimného slnovratu. V starovekom Ríme sa totiž oslavoval sviatok tzv. Saturnálii, na oslavu božstva rímskeho panteónu – Saturna, boha roľníctva, času a obnovy, po ktorom je samozrejme pomenovaná aj jedna z planét Slnečnej sústavy. Oslavy sa pôvodne oslavovali jeden deň, 17. decembra juliánskeho kalendára, avšak časom bolo trvanie osláv predĺžené až do 23. decembra. Počas týchto osláv sa konali obetné obrady v Saturnovom chráme, odovzdávania darov medzi obyvateľmi Ríma a na tento čas sa dokonca zmazali rozdiely medzi otrokmi a ich pánmi.
V treťom storočí nášho letopočtu cisár Aurelianus ustanovil oslavovanie sviatku Dies Natalis Solis Invicti, čiže Narodeniny Neporaziteľného Slnka, ktorým sa uctievalo božstvo Slnka – Sol Invictus. Tento sviatok pripadol na obdobie okolo zimného slnovratu, 25. decembra. A práve z tohto sviatku pravdepodobne vychádzali aj raní kresťania a ich odpoveď na tento pohanský sviatok bola podporená navyše počítaním obdobia 9 mesiacov od sviatku Zvestovania Pána po jeho narodenie. 
Známy je tiež germánsky sviatok zimného slnovratu Yule, ktorý sa slávil, mimochodom ako jeden z najstarších sviatkov, v severnej Európe práve v období slnovratu, na prelome decembra a januára, a je podobne ako pri rímskych sviatkoch pravdepodobným vzorom, ktorý prebrala neskoršia „pokresťančená“ Európa. Po zavedení juliánskeho kalendára tento sviatok začal splývať práve s tým kresťanským a začal sa sláviť 25. decembra. Moderné pohanské prúdy, napríklad Wicca však dodnes oslavujú tento sviatok ako výsostne slávnosti novozrodeného Slnka, teda slnovratu. 
Medzi ďalšie sviatky, ktoré súvisia so zimným slnovratom patrí napríklad čínsky sviatok Dongzhi, perzský sviatok Yalda alebo japonské novoročné modlitby k vychádzajúcemu Slnku Hatsu-hinode, kedy obyvatelia Japonska často očakávajú skoro ráno v novom roku prvé slnečné lúče, aby si pri pohľade na nich želali úspešný nasledujúci rok.     

Autor: Mgr. Dávid Natafaluši, PhD.

Zdroje: 
CELNIK, W., HAHN, H. M.: Astronomie krok za krokem. Prel. P. Labuda. Praha: Grada Publishing 2023.
ELIADE, M.: A history of religious ideas. Prel. W. R. Trask. Chicago: University Of Chicago Press 1978.
KOLEKTÍV AUTOROV: Encyclopedia of world religions. New York: Octopus Book 1975.
REES, M.: Vesmír. Prel. Š. Gajdoš, M. Galádová, J. Kubica, A. Lackovičová, K. Maštenová, H. Ploczek. Bratislava: Ikar 2022.