Jesenná rovnodennosť - brána k jeseni?

Rovnodennosť vo všeobecnosti je jav, ktorý pozorujeme dvakrát do roka. V odborných kruhoch tento jav nazývame aj ekvinokcia (z lat. aequinoctium). Je to okamih, kedy sa Slnko nachádza v rovine presne nad zemským rovníkom a osvetľuje pod rovnakým uhlom severnú aj južnú pologuľu. Deklinácia našej hviezdy vzhľadom k Zemi je 0 stupňov a v určitom bode na rovníku prechádza cez tzv. nadhlavník, to znamená, že slnečné lúče dopadajú kolmo na toto miesto. Bod, v ktorom sa nachádza slnko v momente rovnodennosti sa nazýva jarný, resp. jesenný ekvinokciálny bod.

Podľa toho, ktorým smerom Slnko prekračuje rovník, rozlišujeme jarnú a jesennú rovnodennosť. Jarná rovnodennosť nastáva, keď Slnko prekračuje rovník smerom na sever a vymedzuje prechod z astronomickej zimy do jari. Jesenná rovnodennosť, ktorá nás čaká už o pár dní, nastáva pri prechode Slnka cez rovník smerom k juhu a určuje zmenu z astronomického leta do jesene. Počas rovnodennosti je deň relatívne rovnako dlhý ako noc.

Prehľad slnovratov a rovnodenností. Foto: Tauʻolunga

Jesenná rovnodennosť v roku 2024 pripadá na 22. septembra, o 14:43. Ide však o variabilný termín, to znamená, že sa v určitých rokoch mení – typicky sa jesenná rovnodennosť odohráva 22. alebo 23. septembra. Dôvodom sú odchýlky medzi bežným kalendárnym rokom a astronomickým (siderickým) rokom, teda presnou dobou obehu Zeme okolo Slnka trvajúcou 365 dní, 6 hodín a 9 minút. V dobe jesennej rovnodennosti na severnom póle začína polárna noc, kedy Slnko nevystúpi nad horizont a naopak, na južnom póle začína polárny deň, kedy Slnko vychádza a pod horizont v nasledujúcich šiestich mesiacoch nezapadne. 

Jesenná rovnodennosť sa logicky spája aj s rôznymi svetovými mytológiami či tradíciami. V gréckej mytológii sa s nástupom jesene spája postava Persefoné, dcéry Dia a bohyne Démétér, ktorá bola patrónkou úrody a roľníctva. Keďže bola Persefoné krásna, veľký záujem o ňu mal Hádes – boh podsvetia, ktorému ju Zeus prisľúbil bez vedomia jej matky. Jedného dňa tak Hádes vystúpil na povrch a uniesol Persefoné do podsvetia. Démétér bola zo zmiznutia svojej dcéry zúfalá a hrozila, že zanevrie na ľudstvo, zničí všetku úrodu i roľnícke nástroje, a všetkých nechá vyhladovať. Zeus sa na jej naliehanie rozhodol vyjednať s Hádom Persefonin návrat, lenže Hádes ju prinútil zjesť kúsok granátového jablka, čím ju pripútal k podsvetiu. Zeus nechcel sklamať Démétér, ale nechcel si znepriateliť ani vlastného brata, takže síce bola Persefoné prepustená, ale každú zimu sa musí vrátiť do podsvetia. Preto v jari prichádza Persefoné k matke, všetko začína rásť a kvitnúť, lenže s príchodom jesennej rovnodennosti a jesene sa Persefoné musí vrátiť do podsvetia. Vtedy Démétér plače a zúfa, všetka vegetácia spustne, listy opadávajú a príroda prestáva plodiť. 

V slovanskej mytológii zas pozorujeme cyklus striedania patrónov jari a jesene – Živa, resp. Mokoša je bohyňou jari, dáva prírode životnú silu, má moc uzdravovať i plodiť. Prebúdza sa na jar a jej vláda končí práve jeseňou. Je v kontraste so svojou sestrou Morenou, ktorá je veľmi dobre známa aj v slovenskom folklóre – vládne zime a smrti. Počas rovnodennosti sa ľudia lúčili s patrónkou jari a pred príchodom temných zimných síl si v deň rovnodennosti chceli nakloniť sily osudu na svoju stranu.

V Japonsku napríklad na tento deň pripadá sviatok a pracovné voľno, svoje miesto má jesenná rovnodennosť aj v pohanskej tradícii a hnutí Wicca. 

Zdroje: 

CELNIK, W., HAHN, H. M.: Astronomie krok za krokem. Prel. P. Labuda. Praha: Grada Publishing 2023.

REES, M.: Vesmír. Prel. Š. Gajdoš, M. Galádová, J. Kubica, A. Lackovičová, K. Maštenová, H. Ploczek. Bratislava: Ikar 2022.

SZYJEWSKI, A.: Religia Slowian. Kraków: Wydawnictwo WAM 2003.

GRAVES, R.: Řecké mýty. Prel. J. Hanuš. Praha: Levné knihy 2004. 

Titulný obrázok:

Autor - NASA/ JPL - Caltech

Link: https://blogs.nasa.gov/blog/2021/03/19/march-equinox-brings-2-seasons-spring-autumn/