Nová éra vesmírnych pretekov?

22 Aug

Dátum: 22.08.2023

Kategória: Zo sveta

V posledných mesiacoch to vyzerá tak, že sa kozmonautika blíži k novej „zlatej ére“. Neustály vývoj technológií a túžba posúvať hranice poznaného (a dosiahnutého) majú za následok prudký nárast počtu vesmírnych programov. Len pred pár týždňami sme vás informovali o indickej misii Chandrayaan-3, ktorej úlohou je bezpečné pristátie na mesačnom povrchu a zber informácií o jeho štruktúre. Ku dňu 21. 8. 2023 misia stále úspešne prebieha a pristávací modul sa dostal do výšky 112 km nad povrchom Mesiaca. V najbližších dňoch sa očakáva to najdôležitejšie – samotné pristátie modulu na povrch.

Indická vesmírna agentúra však nie je jediná, kto sa pokúša „dobyť“ Mesiac. Dňa 11. augusta 2023 bola odštartovaná ruská misia Luna-25. Išlo o prvý ruský pokus dostať sa na Mesiac po takmer polstoročí. Misia však skončila nezdarom. V nedeľu, 20. 8. 2023 oznámila ruská agentúra Roskosmos, že po problémoch pri pristávacích manévroch sa modul Luna-25 vymkol kontrole a bol po náraze do povrchu Mesiaca zničený. Ešte pred tým sa Lune-25 však podarilo aspoň odoslať na Zem snímku mesačného povrchu z jeho obežnej dráhy.

Snímka Zeemanovho krátera na južnom póle Mesiaca vyhotovená modulom Luna-25. Foto: Roskosmos

Veľké plány má taktiež americká agentúra NASA. Tá plánuje koncom roka 2025, resp. v roku 2026 vyslať na Mesiac misiu Artemis 3 s ľudskou posádkou. Projekt Artemis zatiaľ pozostáva z troch misií, z toho misia Artemis 1, ako nepilotovaný let na obežnú dráhu Mesiaca, už úspešne prebehla v roku 2022 a Artemis 2, ktorá má byť pilotovaným testovacím preletom okolo Mesiaca, je plánovaná v roku 2024. V nasledujúcich rokoch má Artemis 3 za cieľ konečne pristáť na Mesiaci. V pláne je taktiež súvisiaci projekt Lunar Gateway. Ide o prvú vesmírnu stanicu, ktorá nebude obiehať okolo Zeme, ale na obežnej dráhe Mesiaca. Mala by slúžiť ako laboratórium, modul na krátkodobý pobyt astronautov, stanica pre výsadky na mesačný povrch a potenciálny záchytný bod pre cestovanie na Mars. Tento program však okrem NASA zabezpečuje aj Európska vesmírna agentúra (ESA), Japonská agentúra pre výskum vesmíru (JAXA) a Kanadská vesmírna agentúra (CSA).

Na Mesiaci sa momentálne pohybuje aj čínske vozidlo Jü-tchu 2, ktoré je súčasťou misie Chang-e 4. Toto vozidlo ešte v roku 2019 ako prvé pristálo na odvrátenej strane prirodzenej družice Zeme. Jeho úlohou je mapovanie mesačného povrchu a skúmanie vzoriek mesačnej pôdy. Mapovanie a vizualizácia podpovrchových vrstiev zatiaľ dosiahli hĺbku 300 metrov. Nie je vylúčené, že sa časom aj Čína pokúsi vyslať na Mesiac pilotovanú misiu.

Svoje vesmírne programy majú záujem rozšíriť v blízkej budúcnosti aj ďalšie, „menšie“ agentúry, napr. japonská alebo izraelská. Opätovné pristátie ľudskej nohy na Mesiaci je na spadnutie. Mnohé jazyky už sebavedomo spomínajú pristátie ľudskej posádky na Marse. Je možné, že budeme svedkami novej éry vesmírnych pretekov, podobne ako tomu bolo v 60. a 70. rokoch minulého storočia?