Podivne usporiadané planetárne hmloviny

Astronómovia použili ďalekohľad NTT (New Technology Telescope) s priemerom zrkadla 3,58 m na observatóriu ESO La Silla v Čile a Hubblov kozmický teleskop HST (Hubble Space Telescope) na prehliadku viac než stovky planetárnych hmlovín v centrálnej vydutine (angl. „bulge") našej Galaxie. Objavili, že bipolárne hmloviny (s tvarom pripomínajúcom motýľa) sú v Galaxii doslova záhadne usporiadané. A to je vzhľadom na ich rôznu minulosť a odlišné vlastnosti prekvapivý výsledok. Hviezda podobná Slnku zakončuje aktívnu fázu svojho života tak, že do okolitého priestoru odvrhne vonkajšie plynné obálky. Týmto spôsobom vzniká objekt známy ako planetárna hmlovina, ktorá môže mať množstvo rôznych pôsobivých tvarov. Jeden z typov je označovaný ako bipolárna hmlovina – v týchto prípadoch oblaky obklopujúce materskú hviezdu pripomínajú svojim vzhľadom presýpacie hodiny alebo motýľa. Každá hmlovina vznikla na inom mieste a jedna sa líši od druhej svojimi vlastnosťami. Ani samotná hmlovina, ani pôvodná hviezda, z ktorej hmlovina vznikla, nemohla prísť do kontaktu s inou planetárnou hmlovinou. Nová štúdia astronómov z University of Manchester (Veľká Británia) však ukázala, že niektoré hmloviny majú aj prekvapivo podobné vlastnosti: veľa z nich je orientovaných rovnakým spôsobom. „Je to naozaj prekvapivé zistenie. A pokiaľ sa potvrdí, bude aj veľmi významné," vysvetľuje Bryan Rees (University of Manchester), jeden z autorov článku. „Mnohé z týchto motýlích hmlovín majú dlhú os orientovanú v rovine Galaxie. Pomocou snímok z ďalekohľadov HST a NTT sme získali detailnú predstavu o týchto objektoch a mohli sme ich skúmať naozaj podrobne." Astronómovia prezreli 130 planetárnych hmlovín v centrálnej vydutine Galaxie. Vo vzorke identifikovali tri rozdielne typy, pričom sa zamerali na ich charakteristiky a vzhľad. „Zatiaľ čo dve z týchto populácií boli v priestore orientované celkom náhodne, ako sme očakávali, objavili sme, že tretí typ – bipolárne hmloviny – vykazuje prekvapivú preferenciu určitej orientácie," hovorí druhý spoluautor článku Albert Zijlstra (University of Manchester). „Akékoľvek usporiadanie je samé o sebe prekvapivé, ale to, že sme naň narazili v preplnenej centrálnej oblasti Galaxie, je ozaj neočakávané." Predpokladá sa, že vzhľad planetárnej hmloviny je formovaný počas života hviezdneho systému, z ktorého sa neskôr zrodila. Závisí teda na vlastnostiach celého systému – napríklad, či ide o dvojhviezdu, alebo či sa u hviezdy vyskytuje planetárna sústava – a tieto faktory významne ovplyvňujú vývoj vznikajúcej bubliny hmoty. Tvary bipolárnych hmlovín patria k najextrémnejším a sú pravdepodobne spôsobené výtryskami hmoty kolmými na rovinu obehu dvojhviezdneho systému. „Usporiadanie bipolárnych hmlovín naznačuje niečo podivné o hviezdnych systémoch v galaktickej vydutine," vysvetľuje Rees. „Aby sa hmloviny orientovali spôsobom, aký pozorujeme, museli by osi rotácie ich materských hviezdnych systémov mieriť kolmo na oblaky medzihviezdnej hmoty, z ktorých sa zrodili. A to je veľmi podivné." Zatiaľ čo vlastnosti pôvodných hviezd určujú tvar hmlovín, tento nový objav upozorňuje na ďalší, ešte záhadnejší faktor. Okrem komplexných hviezdnych charakteristík tu hrajú rolu aj vlastnosti samotnej Galaxie, konkrétne jej centrálnej vydutiny, ktorá rotuje okolo stredu. A práve vydutina by mohla mať na celú Galaxiu oveľa väčší vplyv, než sa doteraz predpokladalo – a to prostredníctvom magnetického poľa. Astronómovia navrhli, že usporiadaný charakter planetárnych hmlovín by mohol súvisieť s prítomnosťou silného magnetického poľa v čase formovania galaktickej vydutiny. Pretože bližšie hmloviny nie sú takto usporiadané, museli byť magnetické polia v minulosti oveľa silnejšie než tie, ktorá sa dnes vyskytujú v našom najbližšom vesmírnom okolí. „Štúdiom týchto objektov sa môžeme veľa naučiť," dodáva Zijlstra. „Pokiaľ sa naozaj správajú týmto podivným neočakávaným spôsobom, potom to má dôsledky nielen pre minulosť jednotlivých hviezd, ale celej našej Galaxie."

RNDr. Zdeněk Komárek