KozmoNews #14

19 Oct

Dátum: 19.10.2024

Kategória: Zo sveta

Po letných prázdninách a takzvanej uhorkovej sezóne je tu ďalšia epizóda správ z astronómie a kozmonautiky. Dnes toho máme na programe celkom dosť, takže sa pohodlne usaďte – opäť sú tu KozmoNews Krajskej hvezdárne!

Zem sa obklopila „druhým mesiacom“

Zem získala na dva mesiace druhú prirodzenú družicu. Asteroid 2024 PT5 sa dňa 29. septembra stal dočasným mini-mesiacom našej planéty. Ide o dočasne zachytený objekt s priemerom približne 10 metrov a absolútnou magnitúdou 27,6 - z toho dôvodu nie je pozorovateľný voľným okom ani amatérskymi ďalekohľadmi. Asteroid pochádza z pásu planétok zvaného Arjuna v priemernej vzdialenosti od Slnka asi 150 miliónov kilometrov. Nejde však o prvý prípad kedy Zem získala ďalší prirodzený satelit – podobné asteroidy dočasne zachytila Zem už niekoľkokrát, napríklad planétky NX1 v roku 2022 či RH120 v roku 2006. Našu planétu bude PT5 obiehať do 25. novembra.

Výpočet pozície asteroidu 2024 PT5 voči Zemi (Foto: NASA/JPL)

Voyager 2 vypol ďalší vedecký prístroj

Sonda Voyager 2, ktorá momentálne putuje medzihviezdnym priestorom, bola nútená vypnúť prístroje pre analýzu plazmy PLS. Voyageru sa totiž každou chvíľou znižuje množstvo dostupnej elektrickej energie, ktorá je potrebná pre udržiavanie jej palubných systémov. 26. septembra preto dali vedci už tak dlho odkladaný pokyn pre vypnutie plazmového detektoru. Prístroj meral množstvo a smer elektricky nabitých atómov. Sonda, ktorá je v prevádzke už neuveriteľných 47 rokov a momentálne sa nachádza vo vzdialenosti viac než 20,5 miliardy kilometrov od Zeme má ešte sadu štyroch funkčných prístrojov – systém detektorov kozmického žiarenia (CRS), detektor nízkoenergetických iónov (LECP), magnetometer (MAG) a prístroj pre analýzu vĺn v plazme (PWS).

Archívna fotografia z prípravy sondy Voyager 2, rok 1976 (Foto: NASA/JPL-Caltech)

Európska sonda Hera nadväzuje na misiu DART

Siedmeho októbra 2024 odštartovala z floridskej rampy SLC-40 raketa Falcon 9 nesúca európsku sondu Hera. Táto sonda nadviaže na americkú misiu DART, ktorá v roku 2022 dokázala zasiahnuť mesiačik Dimorphos obiehajúci planétku Didymos a svojim nárazom ho odkloniť z obežnej dráhy. Misia DART podľa doterajších informácií svoju rolu splnila nad očakávania, keďže sa obežná dráha mesiačika zmenila o 32 minút, pričom za úspech testu by sa považovala už zmena o 82 sekúnd. Nedávno odštartovaná misia Hera má za úlohu doletieť k inkriminovanému mesiačiku a bližšie preskúmať dôsledky impaktu, vnútornú aj vonkajšiu štruktúru oboch telies, ich charakteristiky a dokonca sa pokúsiť aj o hladké pristátie na ich povrchu. Sonda je vybavená rôznymi typmi kamier od termálnej infračervenej po hyperspektrálnu, laserovým výškomerom, alebo prístrojom X-DST merajúcim rádiové vlny. Súčasťou misie sú aj dva CubeSaty s doplňujúcimi prístrojmi. Sonda Hera by mala k cieľu doraziť v roku 2027.

Umelecká predstava misie Hera (Foto: ESA - Science Office)

Europa Clipper pripravená dobyť Jupiterov mesiac

Pri zaujímavých vesmírnych sondách ešte zostaneme. Len týždeň po sonde Hera odštartovala zo Zeme aj sonda Europa Clipper. 14. októbra 2024 odštartovala raketa Falcon Heavy s nákladom obsahujúcim dlho očakávanú sondu, ktorá bude z obežnej dráhy Jupitera skúmať jeho ľadový mesiac – Europu. Europa je považovaná za jedno z najpozoruhodnejších miest v Slnečnej sústave. Na jej povrchu sa nachádza niekoľko kilometrov silná vrstva ľadu, pod ktorou sa však pravdepodobne rozprestiera desiatky kilometrov hlboký globálny oceán kvapalnej vody. Sonda Europa Clipper bude mať za úlohu preskúmať tento mesiac a zistiť či by tento oceán mohol poskytovať podmienky vhodné k životu. Sonda už bola vypustená z horného stupňa rakety a teraz ju čaká takmer 6 rokov dlhá cesta k Jupiteru. V roku 2025 by mala preletieť okolo Marsu a v roku 2026 by sa mala ešte raz priblížiť k Zemi, aby vykonala gravitačný manéver. Očakávaný prílet k obežnej dráhe Jupitera je stanovený na apríl 2030.

Štart rakety Falcon Heavy s nákladom sondy Europa Clipper (Foto: NASA Kennedy Space Center/NASA/Amber Jean Notvest)

Super Heavy Starship a Mechazilla posúvajú hranice kozmonautiky!

Už ste niekedy chytili muchu čínskymi paličkami na jedenie? Spoločnosti SpaceX sa niečo takéto podarilo, akurát v omnoho väčších rozmeroch. 13. októbra prebehol testovací let najväčšej rakety v histórii ľudstva – Starship s boosterom Super Heavy. Celá zostava úspešne odštartovala bez akýchkoľvek problémov na prvý pokus. To však ešte nebolo to najzaujímavejšie. Pripravený bol totiž ešte zásadnejší pokus. Raketa nemala pristáť, ale mala byť zachytená pomocou obrovských mechanických ramien, tzv. Chopsticks. Po odpojení horného stupňa od spodného, teda Starship od Super Heavy prišiel na rad zostup a aktivácia stredových motorov boosteru Super Heavy. A spoločnosť Elona Muska to opäť dokázala! Všetkých trinásť stredových motorov splnilo svoju úlohu a aj napriek odlietavajúcim drobným kúskom materiálu pri zostupe, trošku divokejšiemu náklonu a pomerne veľkej skepse neprajníkov, Super Heavy B12 takmer dokonale dosadla do ramien systému Mechazilla. Spoločnosti SpaceX sa týmto znovu podarilo posunúť hranice vesmírnych letov a kozmonautiky všeobecne.

Zostup Super Heavy B12 k rampe systému Mechazilla (Foto: John Kraus)

Máme za sebou Festival na Hrádku

22. septembra sa na Hrádku v Michalovciach – v Krajskej hvezdárni a jej blízkom areáli uskutočnil „Festival na Hrádku“, plný bohatého astronomického programu a atrakcií pre malých aj veľkých. Lesopark na Hrádku hostil tzv. Cestu slnečnou sústavou – aktivity pre našich najmenších, pozostávajúce zo stanovíšť, na ktorých sa mohli deti dozvedieť množstvo informácií o objektoch Slnečnej sústavy a prípadne si svoje znalosti aj otestovať. Nemohol chýbať ani skákací hrad, stánky s občerstvením, či pódium, na ktorom sa v programových blokoch predstavili Bábkové divadlo z Košíc, dvojica Tom a Elo či Dorotka z Fidorkova. Program uzatvárala hudobná formácia S hudbou vesmírnou.
V priestoroch hvezdárne bol zas sprístupnený Planetárny chodník s popismi planét, nafukovacie modely Zeme a Mesiaca, maľovanie na tvár, tematické vesmírne dielne, pozorovanie Slnka v kupole a na terase hvezdárne, premietanie rozprávok, či mnoho ďalších aktivít v budove hvezdárne. Na festivale sme v rámci „Hviezdneho týždňa s Michaelou Musilovou“ privítali aj vzácneho hosťa – doktorku Michaelu Musilovú, marsonautku, analógovú astronautku a astrobiologičku, ktorá návštevníkom porozprávala o svojej spolupráci s agentúrou NASA, vyše 30 simulovaných misiách na Mars, ktoré viedla ako veliteľka posádky, o svojom projekte Astro Koruna Zeme aj o mnohých ďalších témach.
Súčasťou festivalu bolo aj otvorenie Multifunkčnej siene Galileo, realizovanej v rámci výzvy Tradície inšpirujú inovácie s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja. Táto multifunkčná miestnosť bude slúžiť vďaka modernizácií a využívaniu najmodernejších technológií ako virtuálne observatórium s rozšírenou programovou ponukou – okrem nafukovacieho planetária sa v tejto sieni nachádza virtuálny kútik s VR, interaktívne pomôcky s možnosťou 3D projekcie, kútik s fyzikálnymi pokusmi aj logickými hrami a mnoho ďalších technologicky zaujímavých prístrojov.

Festival na Hrádku - Krajská hvezdáreň v Michalovciach (Foto: TV Mistral)