Nová metóda merania rozmerov asteroidov

Tím francúzskych a talianskych astronómov použil novú metódu na meranie veľkostí a tvarov asteroidov, ktoré sú príliš malé a príliš ďaleko na meranie tradičnými spôsobmi. To umožní zvýšiť počet asteroidov, ktoré môžeme „odmerať"  rádovo až stonásobne. Táto metóda dáva výhodu unikátnemu vybaveniu prístroja Very Large Telescope Interferometer (VLTI) na observatóriu ESO na Cerro Paranal v Čile. „Znalosť tvarov a rozmerov asteroidov je kľúčová pri chápaní toho, ako sa v ranných časoch našej Slnečnej sústavy prach a kamienky skladali dokopy a vytvárali väčšie telesá a ako ich modifikovali vzájomné zrážky a ďalšia akumulácia materiálu," hovorí Marco Delbo z Observatoire de la Côte d'Azur, Francúzsko, ktorý viedol túto štúdiu. Momentálne je na meranie rozmerov asteroidov preferované priame zobrazovanie pomocou adaptívnej optiky na najväčších pozemských ďalekohľadoch, ako napríklad Very Large Telescope (VLT) v Čile, pozorovanie ďalekohľadmi na obežnej dráhe, alebo merania rádioteleskopmi. Avšak priame zobrazenie, hoci aj s adaptívnou optikou, je vo všeobecnosti limitované na približne stovku najväčších asteroidov v hlavnom páse, zatiaľ čo radarové merania sa väčšinou obmedzujú na pozorovanie blízkozemských asteroidov. Delbo so svojimi kolegami vyvinuli novú metódu, ktorá využíva interferometriu, na rozlíšenie asteroidov s rozmermi len okolo 15 km nachádzajúcich sa v hlavnom páse asteroidov, 200 miliónov km od nás. Je to ekvivalentné tomu, ako by sme merali rozmer tenisovej loptičky na vzdialenosť 1000 km. Tento spôsob nezvýši len dramaticky počet objektov, ktoré môžeme merať, ale čo je dôležitejšie, prinesie do nášho dosahu malé asteroidy, ktoré sú fyzikálne veľmi odlišné od doteraz študovaných veľkých telies. Interferometrická metóda kombinuje svetlo z dvoch, alebo viacerých ďalekohľadov a používa sa už desiatky rokov na meranie priemerov hviezd, ale pre meranie asteroidov dosiaľ použitá nebola. Astronómovia si túto metódu teraz vyskúšali na interferometri VLTI observatória ESO, pričom kombinovali svetlo z dvoch 8,2 metrových ďalekohľadov VLT. „Je to ekvivalentné tomu, ako keby sme mali jeden ďalekohľad s priemerom objektívu rovným vzdialenosti medzi oboma ďalekohľadmi systému VLT, čo je v tomto prípade 47 metrov," vysvetľuje spoluautor Sebastiano Ligori, z INAF-Torino, Taliansko. Vedci aplikovali túto metódu na asteroid (234) Barbara z hlavného pásu s dosť neobvyklými vlastnosťami, ktorý bol predtým objavený  ďalším spoluautorom - Albertom Cellinom. Hoci je od nás tak ďaleko, pozorovania s VLTI ukázali, že tento objekt má zvláštny tvar. Najlepšie vysvetlenie je také, že ide o dve telesá, každé s rozmerom pozemského veľkomesta - ich priemery sú 37 a 21 km a vzájomná vzdialenosť je najmenej 24 km. „Zdá sa, akoby sa obe telesá prekrývali," hovorí Delbo, „takže vyzerá ako gigantický búrsky oriešok, alebo by to mohli byť dve samostatné telesá, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska." Ak sa ukáže, že Barbara je dvojitý asteroid, čo je pravdepodobnejšie, kombináciou meraní rozmerov s parametrami dráhy budú môcť astronómovia vypočítať hustoty týchto telies. „Barbara má vysokú prioritu pri ďalších pozorovaniach," uzatvára Ligori. Po preukázaní výsledkov tejto metódy chce teraz tím začať veľkú pozorovaciu kampaň na štúdium malých asteroidov.

RNDr. Zdeněk Komárek