Hviezdny kanibalizmus v guľových hviezdokopách

Už dlhší čas sa astronómovia čudujú nad zvláštnou skupinou hviezd, ktoré sa vyskytujú najmä v jadrách guľových hviezdokôp. Ide o hmotné modré hviezdy, ktoré však podľa štandardných teórií vývoja hviezd v guľových hviezdokopách mali už dávno zaniknúť. Teraz ale vedci veria, že sa im podarilo túto záhadu vysvetliť: podľa nich sú títo tzv. modrí oneskorenci (z angl. „blue straggler“) zároveň aj hviezdni kanibali. Všetky hviezdy v guľovej hviezdokope by mali byť približne rovnako staré. Nech sa zdá toto tvrdenie akokoľvek logické, pohľad do jadier skutočných guľových hviezdokôp tomu nenasvedčuje. Narážame tu totiž aj na veľmi hmotné horúce hviezdy, modrých oneskorencov, ktoré by však mali byť oveľa mladšie než ostatné hviezdy v guľovej hviezdokope. Životnosť takýchto hviezd totiž obvykle nepresahuje niekoľko miliónov rokov, takže keby naozaj vznikli súčasne s ostatnými hviezdami (pred 10 -13 miliardami rokov), dnes by sme ich už v žiadnom prípade nemohli pozorovať. Pôvod modrých oneskorencov bol v minulosti vysvetľovaný dvoma odlišnými teóriami. Podľa prvej sú za ich vznik zodpovedné zrážky dvoch hviezd (ktorých pravdepodobnosť je práve v guľových hviezdokopách vyššia než inde v Galaxii). Druhá teória navrhuje, že tieto hviezdy vznikali v dvojhviezdnych sústavách, kde hmota jednej zložky pretekala na druhú. Aby zistili, ktorý z týchto dvoch mechanizmov vzniku modrých oneskorencov je správny, preskúmali vedci z McMaster University (Hamilton, Kanada) spolu 56 guľových hviezdokôp a došli k pozoruhodnému záveru: počet modrých oneskorencov vo hviezdokopách totiž vôbec nezávisel na predpovedanom počte zrážok hviezd v danej hviezdokope. Tým teda bola prvá teórie zmietnutá zo stola. Namiesto toho však astronómovia narazili na zatiaľ neznámu závislosť medzi počtom modrých oneskorencov a hmotnosťou jadra hviezdokopy. To je zatiaľ najsilnejší dôkaz potvrdzujúci platnosť druhej teórie, pretože hmotnejšie jadra hviezdokôp obsahujú aj viac dvojhviezd, ktorých počet bol pri výskume tiež priamo určovaný. Teraz sa vedci budú sústrediť na charakteristiku samotného procesu vzniku, či ide o proces izolovaný len na zložky dvojhviezdneho systému, alebo je to proces dynamický, ktorý je ovplyvnený aj blízkymi stretnutiami s inými hviezdami hviezdokopy.

RNDr. Zdeněk Komárek