Je kométa 96P/MACHHOLZ medzihvezdnym pútnikom?

Kométa 96P/Machholz vykazuje úplne iné chemické zloženie než by sme od takého telesa očakávali. Dôvody sa zatiaľ našli tri. Rozdiely sa týkajú chemického zloženia a súvisia priamo so vznikom tohto telesa. Aj keď scenáre sú vždy rovnaké, mení sa len miesto „činu“. V tomto prípade nejde len o nejakú malú anomáliu, astronómovia porovnávali chemické zloženie kómy 150 komét a ukázali, že kométa 96P/Machholz je úplne odlišná. V kóme kométy 96P/Machholz je veľmi značný deficit uhlíka a jeho zlúčenín (C2 a C3), a okrem toho je tu aj deficit molekúl kyanu CN. Taký deficit zatiaľ nebol pozorovaný u žiadnej inej známej kométy. A teraz k vyššie zmieneným trom scenárom „prečo“. Prvý je najjednoduchší: kométa 96P/Machholz nepochádza zo Slnečnej sústavy, je tu cudzincom a do nášho planetárneho systému bola vypudená nejakou inou hviezdou. V tomto prípade by kométa musela vzniknúť v protoplanetárnom disku s menším obsahom uhlíka, čo by malo za následok aj menšiu koncentráciu ostatných zlúčenín uhlíka, nielen molekúl tohto prvku. V prípade tohto scenára nejde o nič výnimočné. Aj z našej planetárnej sústavy unikajú kométy do medzihviezdneho priestoru, takže nejaká kométa môže naopak priletieť odinakiaľ a byť akýmsi kometárnym votrelcom. Scenár číslo dva je trocha menej akčný. Kométa 96P/Machholz mohla vzniknúť vo vzdialenejších oblastiach našej Slnečnej sústavy, v chladnejších oblastiach s odlišným chemickým zložením než vznikli iné doposiaľ pozorované a detailnejšie skúmané kométy. Posledný scenár je odlišný. Kométa vznikla rovnako ako ostatné kométy a momentálne pozorovaný deficit uhlíka a jeho zlúčenín majú na svedomí jej tesné priblíženia k Slnku a zahrievanie materiálu kométy, čím došlo k úbytku a následne k deficitu uhlíka a uhlíkatých zlúčenín. Kométa 96P/Machholz má aj tak trocha extrémnu dráhu, pretože sa k Slnku každých 5 rokov dostáva bližšie než planéta Merkúr (samozrejme, niektoré kométy sa dostávajú dokonca bližšie k Slnku než toto teleso, ale žiadna z dosiaľ objavených komét nie je tak blízko Slnka tak často). Rozhodnúť, ktorý z týchto troch scenárov je ten pravý, nie je jednoduché. Samozrejme, opakované zahrievanie kometárneho telesa môže trocha zmeniť jeho chemické zloženie, na druhej strane nepoznáme žiadnu inú kométu s tak výrazným deficitom kyanu, hoci mnoho z nich je tiež vystavených extrémnym podmienkam v blízkosti Slnka. To by mohlo viesť k záveru, že množstvo kyanu v kóme komét nesúvisí priamo s chemickými reakciami súvisiacimi s vysokými teplotami. Kométa 96P/Machholz bola objavená v roku 1986 a hoci má periódu obehu okolo Slnka len o niečo viac než 5 rokov, podarilo sa jej chemické zloženie určiť až v roku 2007. Kometárny program na arizonskej Lowell Observatory obsahuje detailné pozorovania chemického zloženia 150 komét získané za posledných 33 rokov. Začiatkom 90. rokov sa pomocou tohto dlhodobého výskumného programu podarilo identifikovať dve skupiny komét. Prvá, do ktorej patrí väčšina pozorovaných komét, má zloženie tzv. klasické. Členovia tejto skupiny pomerne dlho pobudli v Oortovom oblaku a predpokladá sa, že ich rodisko je oblasť, kde sa teraz nachádzajú obrie planéty, medzi Saturnom, Uránom a Neptúnom. Ďalší členovia tejto skupiny prileteli z Kuiperovho pásu, z oblasti za Neptúnom. Druhou skupinou komét, pokiaľ ich triedime podľa chemického zloženia, tvoria kométy, ktoré majú menší obsah molekúl uhlíka (presnejšie v dvoch z piatich meraných), obsahujú menej molekúl s uhlíkom C2 a C3 . Tieto telesá pochádzajú výhradne z Kuiperovho pásu. Dôvod ochudobnenia o uhlík je pripisovaný podmienkam, ktoré panovali pri ich vzniku, pravdepodobne vo vonkajšej chladnejšej časti Kuiperovho pásu. Kométy sú všeobecne považované za telesá zložené z pôvodnej protosolárnej hmoty, použiteľné práve pre výskum ranných štádií formovania Slnečnej sústavy. Rozdiely v chemickom zložení medzi pozorovanými kométami môžu poukazovať na nerovnomernosti v zložení pôvodnej prahmloviny alebo na nejaké nám dosiaľ nejasné efekty evolúcie. Hoci oblasť vzniku nepoznáme presne u žiadnej z pozorovaných komét, je tu výhodou krátka doba obehu kométy 96P/Machholz okolo Slnka. Nevýhodou je, že sa meralo len 5 druhov molekúl obsahujúcich uhlík. Pokiaľ sa pri ďalšom návrate tejto kométy k Slnku (v roku 2012) zistí deficit u ostatných uhlíkatých zlúčenín, podozrenie, že toto teleso vzniklo mimo našej Slnečnej sústavy sa prehĺbi.

RNDr. Zdeněk Komárek