13 Jan
Po dvojročnom odklade dala NASA zelenú projektu medziplanetárnej sondy Juno k Jupiteru v cene miliardy dolárov. Elektrickú energiu budú sonde dodávať, na rozdiel od predchádzajúcich sond do vonkajších oblastí Slnečnej sústavy, panely slnečných batérií. Pôvodne sa mal štart sondy Juno uskutočniť už v roku 2009, ale obmedzené finančné prostriedky viedli k oneskoreniu vývoja sondy. Nedávno bolo odsúhlasené financovanie vývoja a výroby tejto sondy, a jej štart je teraz naplánovaný na august 2011.
Po dosiahnutí planéty Jupiter v roku 2016 bude navedená na obežnú dráhu okolo planéty, pričom sa plánuje, že sonda počas ročnej misie absolvuje 32 obehov okolo Jupitera. Juno sa stane len druhou kozmickou sondou, ktorá bude skúmať Jupiter z obežnej dráhy. Prvou sondou, ktorá krúžila nad rovníkom Jupitera bola americká sonda Galileo. Po výskume, ktorý trval skoro 8 rokov, sonda ukončila svoju existenciu plánovaným zánikom v atmosfére Jupitera v roku 2003. Sonda Juno bude navedená na polárnu obežnú dráhu okolo planéty. Nad oboma pólmi Jupitera bude prelietavať vo výške 5 000 km. Táto dráha umožní sonde preskúmať doposiaľ neznáme oblasti tejto obrej planéty. Sonda Juno bude taktiež prelietavať medzi atmosférou Jupitera a intenzívnymi radiačnými pásmi, ktoré planétu obklopujú. V oblasti radiačných pásov by prúdy nabitých častíc mohli spôsobiť stmavnutie ochrannej vrstvičky skla, pokrývajúcu panely slnečných batérií sondy. Výkon slnečných batérií je limitujúcim faktorom pre výskumnú kapacitu sondy a jej životnosť. Juno ponesie na palube súbor 11 vedeckých prístrojov, z ktorých niektoré budú mať za úlohu vykonávať merania gravitačného a magnetického poľa Jupitera, určovanie chemického zloženia atmosféry apod. Pretože vodík je najrozšírenejším a kyslík tretím najviac zastúpeným prvkom ako na Slnku, tak aj vo vesmíre, mnohí planetológovia sa domnievajú, že sa na Jupiteri mohlo zachovať veľké množstvo vody. Avšak atmosférické puzdro sondy Galileo, ktoré zostúpilo pomerne hlboko do atmosféry planéty v roku 1995, zistilo prítomnosť len veľmi malého množstva vody. Niektorí vedci majú podozrenie, že atmosférický modul prelietal oblasťou, ktorá bola mimoriadne suchým miestom v atmosfére Jupitera. Juno bude vykonávať komplexný výskum Jupitera. Využije napríklad rádiovú anténu na meranie množstva žiarenie pohlcovaného vodou a čpavkom v šiestich rozdielnych výškových hladinách atmosféry. Pokiaľ je v atmosfére planéty prítomná voda, môže tak doplniť predstavy astronómov o vzniku planéty. Zlúčením meraní gravitačného a magnetického poľa Jupitera by mohli vedci vytvoriť nový model planéty a definovať určité obmedzenia pre formovanie planét. Gravitačné pole Jupitera bude mapované na základe ovplyvňovania obežnej rýchlosti sondy. Tieto zmeny rýchlosti sa budú určovať na základe kolísania frekvencie rádiového signálu šíriaceho sa medzi sondou a sieťou pozemných antén Deep Space Network (DSN).
Takéto merania môžu nakoniec prezradiť, či má Jupiter jadro z ťažších prvkov (kamenné a ľadové jadro). Pokiaľ má Jupiter ťažké jadro, naznačovalo by to, že vzniklo akréciou – pomalou akumuláciou pevného materiálu pred neskorším nabalením plynov, ktoré vytvorili hustú atmosféru planéty. Magnetometer na palube sondy bude slúžiť na mapovanie magnetického poľa planéty. Táto mapa môže byť použitá na odvodenie tlaku vnútri Jupitera, ktorým je stlačovaný vodík a na zisťovanie zmien elektrických polí. Kozmické sondy, vypúšťané do vzdialených oblastí Slnečnej sústavy, ako napríklad americká sonda New Horizons k trpasličej planéte Pluto, používajú ako zdroj energie termoelektrické rádioizotopové zdroje. Avšak sonda Juno bude vybavená troma dlhými sklopnými panelmi slnečných batérií, ktoré budú rozložené krátko po štarte. S rozvinutými panelmi bude mať sonda priemer zhruba 20 m. Medziplanetárna sonda Juno sa stane najvzdialenejšou sondou, ktorá bude ako zdroj energie používať panely slnečných batérií. Jediným konkurentom v súťaži o tento titul jej bude sonda Rosetta, vyrobená Európskou kozmickou agentúrou ESA. Táto krátkodobo prekríži dráhu Jupitera na svojej ceste ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, ktorú bude skúmať od roku 2014.
RNDr. Zdeněk Komárek
![juno_kresba1.jpg juno_kresba1.jpg](https://khazkc.sk/wp-content/uploads/2009/01/juno_kresba1.jpg)
![juno_kresba.jpg juno_kresba.jpg](https://khazkc.sk/wp-content/uploads/2009/01/juno_kresba.jpg)
RNDr. Zdeněk Komárek
Sonda Juno bude skúmať Jupiter
Dátum: 13.01.2009
Kategória: Zo sveta