Podarilo sa zobraziť planétu pri hviezde Beta Pictoris?

Tím francúzskych astronómov objavil pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telecope) umiestneného na Cerro Parranal v Čile a patriaceho združeniu ESO (European Southern Observatory) objekt veľmi blízko pri hviezde Beta Pictoris (Beta v súhvezdí Maliara), ktorý sa podľa všetkého nachádza vo vnútri plynoprachového disku obkolesujúceho túto hviezdu. Veľmi pravdepodobne ide o obriu planétu nachádzajúcu sa v projekcii vo vzdialenosti 8 krát väčšej od svojej hviezdy než je Zem od Slnka, už dlhšie podozrievanú z deformácie disku a pozorovaného vpádu komét na hviezdu. Nebola by to prvá snímka planéty, ktorá je tak blízko ku svojej materskej hviezde asi ako u nás Saturn. Horúca hviezda Beta Pictoris je jedným z najznámejších prípadov hviezd obkolesených diskom z prachových častíc a skalnatých úlomkov. Takéto disky pozostávajú z prachu vznikajúceho pri zrážkach väčších telies ako zárodky planét (tzv. planetezimály) alebo asteroidy a sú akousi väčšou verziou zodiakálneho (zvieratníkového) prachu v našej Slnečnej sústave. Disk tejto hviezdy bol vôbec prvým, ktorý bol priamo zobrazený - už v roku 1984 - a zostáva najlepšie preštudovaným. Predchádzajúce pozorovania ukázali zvlnenie disku, sekundárny naklonený disk a kométy dopadajúce na hviezdu. „Existujú tu nepriame náznaky prítomnosti hmotnej planéty obiehajúcej medzi 5 až 10 násobkom strednej vzdialenosti Zem – Slnko od svojej hviezdy,“ hovorí vedúca tímu Anne-Marie Lagrange. „Avšak prieskum najvnútornejších častí disku v blízkosti silne žiariacej hviezdy je veľmi ťažká úloha.“ V roku 2003 použil francúzsky tím prístroj NAOS-CONICA namontovaný na jednom z 8,2 metrových ďalekohľadov sústavy 4 takých teleskopov tvoriacich spolu VLT, aby využili vysokú kvalitu obrazu zabezpečenú systémom adaptívnej optiky v infračervenej oblasti a dobrú dynamiku detektora, na sledovanie bezprostredného okolia hviezdy Beta Pictoris. Nedávno jeden z členov tímu znova analyzoval iným spôsobom tieto údaje, aby hľadal stopy sprievodcu hviezdy. Infračervená oblasť spektra je na takéto účely zvlášť vhodná. „Je skutočne veľmi náročné čo najpresnejšie odfiltrovať jasné hviezdne halo a identifikovať objekt v blízkosti hviezdy,“ vysvetľuje Lagrangeová. „Boli sme to schopní dosiahnuť po presnom a náročnom výbere najlepších snímok získaných pri našich pozorovaniach.“ Táto stratégia astronómov odmenila, pretože boli schopní zaznamenať slabú bodovú žiaru hlboko vo vnútri hala hviezdy. Aby vylúčili možnosť, že je to len artefakt a nie reálny objekt, bol vykonaný celý rad testov a niekoľkí členovia tímu pomocou troch rôznych metód robili nezávislé analýzy a vždy s rovnakým a úspešným výsledkom. Naviac sprievodca bol objavený aj v iných súboroch dát, čo posilnilo závery tímu: sprievodca ja reálny. „Naše pozorovania ukazujú obriu planétu s hmotnosťou približne 8 hmotností Jupitera a s projekciou vzdialenosti od svojej hviezdy asi 8 krát väčšou než je vzdialenosť Zem – Slnko, čo je približne vzdialenosť Saturna od Slnka.,“ hovorí Lagrangeová. „Ešte však definitívne nemôžeme vylúčiť, že kandidát na planétu by mohol byť objektom v pozadí či popredí“, upozorňuje spoluautor Gael Chauvin. „Na to, aby sme vylúčili aj túto, hoci veľmi málo pravdepodobnú možnosť, potrebujeme získať nové pozorovania, ktoré by náš objav potvrdili.“ „Tím taktiež prehľadal archívy z pozorovaní HST (Hubble Space Telescope), ale nenašiel nič, hoci by na týchto snímkach mal byť objekt v popredí či pozadí zaznamenaný,“ poznamenáva ďalší člen tímu David Ehrenreich. Fakt, že kandidát na planétu leží v rovine disku taktiež silne podporuje myšlienku, že toto teleso je viazané ku hviezde a jej proto-planetárnemu disku. „Ďalej má tento kandidát na planétu presne takú hmotnosť a vzdialenosť od svojej hviezdy, aby sa vysvetlili všetky vlastnosti disku. To je ďalší klinec do truhly hypotézy falošného telesa v popredí alebo v pozadí, “ dodáva Lagrangeová. Ak bude tento sprievodca hviezdy potvrdený, bude to planéta najbližšie ku svojej hviezde, ktorá kedy bola priamo zobrazená na snímke. Boli získané snímky aj niekoľkých ďalších kandidátov na planéty, ale tie sú ďaleko od svojich hviezd: ak by boli v Slnečnej sústave, ich dráhy by sa nachádzali v blízkosti dráhy našej najvzdialenejšej planéty Neptún, alebo za ňou. Procesy vzniku takýchto vzdialených planét sú pravdepodobne iné ako v našej Slnečnej sústave či pri hviezde Beta Pictoris. „Priame zobrazovanie extrasolárnych planét je nevyhnutným testom mnohých modelov vzniku a vývoja planetárnych systémov. Ale takéto pozorovania sú len na začiatku. Sú dnes ohraničené len na obrie planéty okolo mladých hviezd, ale v budúcnosti s príchodom nových prístrojov na VLT a s novou generáciou optických ďalekohľadov sa rozšíria o možnosť detekcie chladnejších a starších planét,“ uzatvára člen tímu Daniel Rouan. Hviezda Beta Pictoris je od nás vzdialená 70 svetelných rokov a jej vek je len 12 miliónov rokov (vek Slnka je 4,5 miliardy rokov).