HST opäť funguje

Hubblov kozmický teleskop (HST) je znova späť v každodennej vedeckej výskumnej činnosti. V pozorovaniach pokračuje od 25. októbra 2008, 4 týždne po tom, kedy sa ďalekohľad sa prepol do tzv. „safe mode“ (bezpečnostného režimu). Dňa 28. septembra 2008 totiž prešiel HST automaticky do tohto režimu potom, čo sa vyskytla závada na hlavnej kontrolnej a riadiacej jednotke ďalekohľadu. Toto zariadenie je nevyhnutné na ukladanie a následný prenos dát z vedeckých prístrojov ďalekohľadu na Zem. Systém bol reaktivovaný 23. októbra 2008 a kamera WFPC2 (Wide Field Planetary Camera = širokoúhla planetárna kamera) zahájila pozorovanie o dva dni neskôr. Závada na vybavení HST mala za následok aj úpravu harmonogramu štartov amerických raketoplánov, resp. štart poslednej plánovanej servisnej misie STS-125. Tá sa pripravovala na október 2008 a mala zavŕšiť prechádzajúce kontroly a opravy uskutočnené HST v rokoch 1993, 1997, 1999 a 2002. Posledné plánované opravy by mali predĺžiť činnosť kozmického ďalekohľadu minimálne do roku 2013 (kedy by mohol byť podľa súčasných plánov vypustený nástupca HST - ďalekohľad James Webb Space Telescope s priemerom objektívu 6,5 m) a možno až do roku 2020. Vzhľadom k tomu, že sa na HST vyskytla táto popisovaná závada, je nutné pripraviť nové zariadenie, ktoré astronauti pri servisnej misii na HST nainštalujú. Pretože sa s takouto situáciou nepočítalo, bol v súčasnom harmonograme posunutý let STS-125 na máj 2009. Avšak len dva dni po tom, čo sa podarilo oživiť záložný riadiaci systém, vyslal HST na Zem snímku dvojice gravitačne interagujúcich galaxií Arp 147. Snímka bola získaná kamerou WFPC2, ktorá bola zameraná na mimoriadne zaujímavý cieľ. Táto snímka ukázala, že kamera pracuje presne tak, ako fungovala pred prerušením spojenia. Získala tak v športovej terminológii „čistú desiatku“ ako za technické prevedenie, tak aj za umelecký dojem. „Desiatka“ sa objavila priamo aj na tejto prvej snímke. Galaxie sú na snímke totiž náhodne orientované tak, že vytvárajú pomyselné číslo „10“. Galaxia vľavo, predstavujúca „1“ (jednotku) na tejto snímke, je relatívne neporušená pôsobením blízkeho úchvatného prstenca žiariacich hviezd. Nachádza sa v polohe, kedy je k Zemi natočená takmer „bokom“. Galaxia vpravo, ktorá predstavuje „0“ (nulu) v tejto dvojici, vyzerá ako modro žiariaci prstenec tvorený veľmi rýchlo vznikajúcimi hviezdami. Modrý prstenec vznikol v čase, keď hmotnejšia ľavá galaxia „prešla“ okolo galaxie vpravo. Presne tak, ako kamienok hodený do vody vytvára na hladine rozširujúce sa kruhové vlnenie, aj tu sa vytvorili rozširujúce sa hustotné vlny. Dochádzalo ku zrážkam a ku zvýšeniu hustoty plynu, čo malo za následok intenzívnu tvorbu nových hviezd. Prachový červenkastý chumáč v ľavej dolnej časti modrého prstenca pravdepodobne predstavuje pôvodné jadro galaxie, ktoré bolo zasiahnuté gravitáciou cudzej galaxie. Arp 147 nájdeme v atlase pekuliárnych (t.j. zvláštnych) galaxií (Arp Atlas of Peculiar Galaxies), ktorý zostavil Halton Arp v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a publikoval ho v roku 1966. Tento obrázok dvojice galaxií Arp 147 bol zostavený zo snímok získaných kamerou WFPC2 cez 3 rôzne filtre. Modrá, zelená a červená farba predstavujú modré, viditeľné a infračervené žiarenie galaxií. Snímku získal HST v dňoch 27. až 28. októbra 2008. Galaxie Arp 147 sa nachádzajú v súhvezdí Veľryby (Cetus), vo vzdialenosti viac než 400 miliónov svetelných rokov od nás.