Objav pásov asteroidov okolo hviezdy Epsilon Eridani

Spitzerov kozmický ďalekohľad (Spitzer Space Telescope) patriaci NASA urobil ďalší významný objav. Skupine astronómov sa s jeho pomocou podarilo objaviť dva pásy kamenných asteroidov a vonkajší pás tvorený ľadovými telesami pri blízkej hviezde Epsilon Eridani. Vnútorný pás kamenných asteroidov je rozmerom a polohou veľmi podobný hlavnému pásu asteroidov v našej Slnečnej sústave, ktorý sa nachádza medzi dráhami Marsu a Jupitera. Vonkajší pás obsahuje asi 20-krát viac materiálu a svojou hmotnosťou sa blíži hmotnosti nášho Mesiaca. Keby sa tento pás nachádzal v Slnečnej sústave, bol by v blízkosti dráhy planéty Urán. Tretí objavený pás, tvorený ľadovými telesami, sa rozkladá približne v rozmedzí vzdialeností 35 až 100 AU (5,2 – 15 miliárd km) od hviezdy Epsilon Eridani  a je obdobou Kuiperovho pásu v našej Slnečnej sústave. Je však oveľa väčší a obsahuje asi 100-krát viac materiálu. Epsilon Eridani je deviatou najbližšou hviezdou k Slnku. Je od nás vzdialená 10,5 svetelného roka. Je to veľmi mladá hviezda, jej vek sa odhaduje na 850 miliónov rokov a je o niečo menšia a chladnejšia než naše Slnko. Podobnosť s ním však podčiarkuje planetárny systém a prítomnosť novo objavených pásov asteroidov. Štúdiom systému Epsilon Eridani tak môžeme získať dôležité poznatky o tom, ako asi mohla vyzerať naša Slnečná sústava v rannom štádiu vývoja. Pozorovania môžu byť užitočné pri overovaní teoretických modelov. Napríklad teoretické práce týkajúce sa veľkosti Kuiperovho pásu v minulosti nám napovedajú, že bol oveľa väčší a hmotnejší. To je v súlade s tým, čo objavili astronómovia pri Epsilon Eridani. Keď bolo Slnko rovnako mladé, vyzeral Kuiperov pás s najväčšou pravdepodobnosťou takmer rovnako. K úbytku hmoty dochádzalo v nasledujúcom období len pomaly, predovšetkým zrážkami a vzájomným gravitačným pôsobením jednotlivých objektov Kuiperovho pásu a gravitačným pôsobením veľkých planét Slnečnej sústavy. S veľkou pravdepodobnosťou však došlo aj k náhlemu a masívnemu úbytku hmoty. Jeho príčinou mohla byť migrácia veľkých planét, alebo náhodný prelet pomerne hmotného telesa z medzihviezdneho priestoru. Silná gravitácia potom dokázala destabilizovať dráhy veľkého počtu telies pásu. Niektoré telesá boli vymrštené do medzihviezdneho priestoru a zvyšok sa vydal na cestu do vnútorných oblastí Slnečnej sústavy. Nastalo tak obdobie veľkého bombardovania. Jeho pozostatky môžeme dodnes obdivovať napríklad v podobe gigantických mesačných kráterov. Aj naša planéta bola hojne zasahovaná, ale tu všetky stopy už dávno zahladila vulkanická činnosť a erózia. Planetárny systém Epsilon Eridani má zatiaľ jediného známeho člena, planétu hmotnejšiu než Jupiter, obiehajúcu vo vzdialenosti 3,4 AU (500 miliónov km) od svojej hviezdy. Objav pásov asteroidov však úplne jasne indikuje, že by sa v ich blízkosti mali nachádzať ďalšie dve planéty, ktoré práve svojou gravitáciou formujú hranice pásov a vytvárajú medzery medzi pásmi podobne ako malé mesiace Saturna obiehajúce v jeho prstencoch sú príčinou medzier v nich. Dvojica hypotetických planét by mala mať hmotnosť medzi hmotnosťou Neptúna a Jupitera, teda 14 - 318 hmotností našej Zeme.