Ďalší asteroid z blízka

Rádiový signál o tesnom prelete kozmickej sondy Rosetta (smerujúcej ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko)  okolo asteroidu (2867) Steins prijalo riadiace stredisko ESA 5. 9. 2008 o 22h 14m SELČ. Údaje potvrdili úspešný prelet sondy okolo tohto asteroidu. Sonda sa nachádzala najbližšie k asteroidu v čase 20h 58m SELČ a to vo vzdialenosti 800 km. Relatívna rýchlosť Rosetty voči asteroidu Steins bola 8,6 km/s (približne 31 000 km/h). Všetko sa odohralo vo vzdialenosti 2,41 AU (360 miliónov km) od Zeme, odkiaľ k nám letí rádiový signál 20 minút. Pre úspešný prelet sondy a maximálny vedecký úžitok z tohto priblíženia bola vykonaná séria náročných operácií. Tie bolo nutné vykonať ešte v čase pred tesným preletom. Niektoré z nich vyžadovali natočenie sondy a rýchlu zmenu jej orientácie. Pri takých manévroch sa išlo až k samotným konštrukčným limitom sondy. Po 20h 39m SELČ bola Rosetta prepnutá do preletového módu. V tomto čase bola jej orientácia riadená automaticky pomocou palubných navigačných kamier. Počas celého preletu bol asteroid nepretržite sledovaný a udržiavaný v zornom poli palubných zobrazovacích prístrojov. Rádiový kontakt po prelete bol so sondou nadviazaný o 22h 14m SELČ a prvé telemetrické údaje prijala anténa rádioteleskopu NASA v Goldstone. Okolo 2h 00m SELČ (6. septembra 2008) sa očakával príjem prvých údajov, ktorý pokračoval celú noc. Snímky a prvé výsledky z preletu sondy boli prezentované na tlačovej konferencii  6. 9. 2008. Medzi najzaujímavejšie príspevky prezentované na konferencii patrili prvé údaje z prístrojov OSIRIS (obrazový systém) a z infračerveného spektrometra VIRTIS. „Steins vyzerá ako vesmírny diamant," povedal Uwe Keller, vedúci obrazového systému OSIRIS z Max Planck Institut für Sonnensystemforschung, Lindau. Na snímkach vo viditeľnom svetle môžeme na povrchu asteroidu vidieť niekoľko malých kráterov. Dominujú tu dva veľké krátery (najväčší má priemer 2 km), čo naznačuje, že asteroid musí byť veľmi starý. Na snímkach zo sondy Rosetta má asteroid Steins priemer 50 až 60 pixelov, čo postačuje na to, aby sa dal charakterizovať jeho tvar a iné charakteristiky. Skutočný najväčší rozmer asteroidu Steins je asi 4,6 km, má nepravidelný tvar a patrí k tzv. typu „E". Rita Schulz, členka tímu Rosetta Project, hovorí, „Na snímkach vidíme reťaz kráterov, ktorá musela vzniknúť opätovnými impaktami tak ako asteroid rotoval. Takéto impakty môže mať za následok prúd meteoroidov alebo zvyškov po rozpadnutom malom telese. Retiazku tvorí asi 7 kráterov. Vedci začali s určovaním veku asteroidu. Začali s počítaním kráterov na jeho povrchu (väčší počet kráterov zodpovedá staršiemu telesu). Doposiaľ bolo napočítaných 23 kráterov. Na základe snímok sa budú vedci snažiť pochopiť, prečo je asteroid tak neobvykle jasný a aké jemné sú zrnká regolitu na jeho povrchu. Tieto údaje napomôžu pri riešení otázky ako tento asteroid vznikol. Gerhard Schwehm, Mission Manager for Rosetta, poznamenal, „Vyzerá ako typický asteroid, ale je skutočne fascinujúce, koľko sa toho môžeme dozvedieť z našich snímok. Toto sú len prvé výsledky, máme ešte veľký počet sľubných údajov. Očakávam, že naše ďalšie stretnutie bude s oveľa väčším vesmírnym diamantom". Počas letu pracovala kamera Wide Angle Camera (WAC) systému OSIRIS úplne bezchybne. Tím OSIRIS očakáva, že snímky, ktoré získala kamera Narrow Angle Camera (NAC) budú mať podobné rozlíšenie. Ďalšie snímky prinesú detailnú farebnú informáciu a tým prispejú k lepšej znalosti zloženia povrchu asteroidu. Členovia vedeckého tímu poznamenali, že prístroj Narrow Angle Camera (NAC) sa niekoľko minút pred tesným preletom prepol do bezpečnostného módu, ale po niekoľkých hodinách sa prepol späť do normálneho režimu. Software je naprogramovaný tak, aby po dosiahnutí hranice niektorého z parametrov bol zavedený bezpečnostný mód, ktorý má kameru ochrániť. Keď sa budú analyzovať vedecké dáta, tím sa zameria na zistenie dôvodov tejto anomálie. Po analýze všetkých získaných dát sa stane asteroid Steins jedným z najlepšie preskúmaných asteroidov.