Najnovšia supernova v našej Galaxii

Na rádiových obrázkoch získaných sústavou rádioteleskopov Very Large Array (VLA) v štáte USA Nové Mexiko sa podarilo zistiť, že zvyšok supernovy s označením G1.9+0.3 sa zväčšil za posledných vyše rokov až o 15 %. Jeho rozmer je pritom asi 1,5 oblúkovej minúty. Kedy teda vybuchla posledná supernova v Mliečnej ceste? Posledná pozorovaná supernova bola tzv. „Keplerova supernova", ktorá svietila na našej oblohe počas niekoľkých týždňov roka 1604 v južnej časti súhvezdia Hadonos tak jasne ako Jupiter. My však vieme, že medzihviezdny prach zakrýva pred našimi pohľadmi väčšinu našej Galaxie - Mliečnej cesty. Naviac supernovy pozorované v iných galaxiách poukazujú na to, že ich explózie by sa aj v tej našej mali odohrávať oveľa častejšie než pozorujeme. Súčasné odhady tvrdia, že výbuch supernovy by sa mal odohrať v priemere raz za 50 rokov. Teraz ohlásil medzinárodný tím astronómov objav najmladšieho zvyšku supernovy v Mliečnej ceste. Tento pozostatok po supernove sa nachádza v blízkosti jadra našej Galaxie a je skutočne skrytý oblakmi medzihviezdnej hmoty. Dobre ho ale vidno na snímkach vytvorených na základe rádiových pozorovaní sústavou rádioteleskopov VLA a na röntgenových snímkach z družice Chandra. Novo objavený zvyšok supernovy G1.9+0.3 má tvar a spektrálne charakteristiky rázovej vlny po supernove. Ale najvzrušujúcejšie na tomto objave je, že tento zvyšok sa doslova rozpína pred našimi očami. Pozorovania z VLA v rokoch 1985 a 2008 totiž ukazujú, že počas týchto 23 rokov sa zväčšil približne o 15 %. Ak si z rýchlosti  rozpínania vypočítame jeho začiatok, zistíme, že supernova by nemala byť staršia než 150 rokov. To všetko za predpokladu, že sa zvyšok po supernove rozpínal konštantnou rýchlosťou a že sme naň mali „nerušený výhľad". Ak ale sa obálka po explózii spomaľuje, čo je pravdepodobnejšie, výbuch supernovy sa mal odohrať niekedy okolo roka 1900. Objekt G1.9+0.3 sa nachádza na oblohe necelé 2 oblúkové stupne od jadra Galaxie. Ak je teda od nás približne tak isto ďaleko ako galaktické jadro, rozpína sa rýchlosťou 15 000 km/s (5 % rýchlosti svetla) -  čo je obrovská rýchlosť aj pre zvyšky supernov. V našej Mliečnej ceste poznáme okolo 250 zvyškov supernov. Väčšina z nich je známa len vďaka ich rádiovému žiareniu. Ale na rozdiel od nich je tento novo objavený zvyšok supernovy taký mladý, že sa v rádiovej oblasti spektra pri svojom „predieraní sa" medzihviezdnou hmotou ešte zjasňuje.

RNDr. Zdeněk Komárek