Oceány na Titane?

Americká kozmická sonda Cassini, ktorá od júla 2004 skúma planétu Saturn, poskytla dôkazy, ktoré ukazujú na prítomnosť podpovrchového oceánu tvoreného tekutou vodou a čpavkom na Saturnovom mesiaci Titan. Tento objav, uskutočnený pomocou radaru na palube sondy, bol publikovaný 21. 3. 2008 v časopise Science. „S dunami z organického materiálu, jazerami, korytami a pohoriami má Titan veľmi rozmanitý a aktívny povrch, ktorý sa zo všetkých telies v Slnečnej sústave najviac podobá Zemi,“ hovorí Ralph Lorenz, hlavný autor článku a člen vedeckého týmu radaru na sonde Cassini (Johns Hopkins Applied Physics Laboratory, Laurel, Maryland, USA). „Teraz sme objavili zmeny v rotácii mesiaca Titan, ktoré nám poskytujú akési okno pre štúdium vnútornej podpovrchovej štruktúry Titanu.“ Členovia vedeckého týmu využili palubný radar SAR (Synthetic Aperture Radar) sondy Cassini na získanie informácií o povrchu mesiaca pri devätnástich preletoch okolo Titanu v období od októbra 2005 do mája 2007. Radar je schopný preniknúť cez hustú, v optickom obore nepriehľadnú hmlu, bohatú na metán a poskytnúť tak detailné dosiaľ nevídané informácie o vzhľade a zložení vybraných oblastí na povrchu mesiaca. Na základe spracovania predchádzajúcich radarových meraní určili astronómovia polohy 50 významných bodov na povrchu mesiaca. Následne hľadali rovnaké jazerá, kaňony a pohoria v množstve dát z radaru, vyslaných na Zem sondou Cassini pri ďalších preletoch. Zistili, že tieto povrchové útvary sa posunuli zo svojich pôvodných polôh až o 30 km. Sústavné posúvanie povrchových útvarov je možné vysvetliť za predpokladu, že by ľadová kôra mesiaca bola oddelená od pevného jadra podpovrchovou vrstvou kvapalnej látky, umožňujúcu ľahší pohyb povrchových útvarov. „Sme presvedčení, že zhruba 100 km pod povrchom, pokrytým vrstvou ľadu a materiálom bohatým na organické látky, sa nachádza oceán kvapalnej vody zmiešanej s amoniakom,“ hovorí Bryan Stiles (JPL – Jet Propulsion Laboratory, NASA). Hlavným cieľom misie Cassini - Huygens je výskum mesiaca Titan, pretože môže uchovávať vďaka povrchovej teplote -180 °C ako v mrazničke mnohé chemické zlúčeniny, ktoré mohli byť základom pre vznik života na Zemi. Naviac Titan je jediným mesiacom v Slnečnej sústave, ktorý je obklopený hustou atmosférou. Hustota tejto atmosféry 1,5 krát prevyšuje hustotu tej pozemskej. Titan je najväčším mesiacom planéty Saturn (a druhým najväčším mesiacom v Slnečnej sústave) – svojim priemerom prevyšuje veľkosť planéty Merkúr. „Kombinácia prostredia bohatého na organické látky a kvapalnú vodu je veľmi príťažlivá pre astrobiológov,“ hovorí Lorenz. „Ďalší výskum rotácie Titanu nám umožní lepšie porozumieť jeho vodnému prostrediu a pretože pohyb kôry a vetry vanúce v atmosfére sú spolu zviazané, mohli by sme pozorovať sezónne zmeny v posuve povrchových útvarov už za niekoľko rokov.“ Na ďalší prelet sondy okolo mesiaca Titan nebudú astronómovia čakať príliš dlho. Už 25. 3. 2008 sonda Cassini preletí vo výške 1000 km nad jeho povrchom. V činnosti bude okrem iného aj prístroj s názvom Ion and Neutral Mass Spectrometer, ktorého úlohou bude skúmať horné vrstvy atmosféry Titanu. Počas tesného priblíženia bude ďalší prístroj na palube sondy Cassini s názvom Visual and Infrared Mapping Spectrometer získavať snímky s vysokým rozlíšením, zachytávajúce oblasť juhovýchodného kvadrantu mesiaca Titan.