KozmoNews #12

01 Jun

Dátum: 01.06.2024

Kategória: Zo sveta

KozmoNews Krajskej hvezdárne sú tu s Vami aj v prvý júnový deň! Čo zaujímavé sa stalo astronómii počas posledných dvoch týždňov? A čo nás, astronomických nadšencov, čaká v nabližších dňoch či hodinách? Aj na to odpovieme v dvanástych KozmoNews Krajskej hvezdárne.

Vulkanická aktivita na Venuši

Najnovšie štúdie vychádzajúce z dát, ktoré zozbierala ešte v deväťdesiatych rokoch sonda Magellan, poukazujú na to, že Venuša je aj v súčasnosti stále vulkanicky aktívna. Pôvodným predpokladom na začiatku tohto tisícročia bolo, že na Venuši bola sopečná aktivita ešte pred 500 miliónmi rokov a existencia aktívnych vulkánov v súčasnosti bola len nepotvrdenou teóriou. Priame pozorovania povrchu planéty znemožňuje samozrejme jej hustá atmosféra. Po dôkladnej analýze dát zo sondy Magellan, ktorá realizovala radarové mapovanie povrchu planéty, sa však talianskym vedcom podarilo nájsť dôkazy vulkanickej aktivity. V západnej časti oblasti Niobe Planitia a na západnej strane Sif Mons objavili zmeny povrchu, ktoré boli s vysokou pravdepodobnosťou spôsobené čerstvými prúdmi vytekajúcej lávy. Výsledky týchto výskumov naznačujú, že hoci Venuša nemá pohyblivé tektonické platne, je neustále geologicky aktívna a vulkanizmus na tejto planéte vôbec nemusí byť ojedinelý. Tieto objavy ešte viac presvedčili vedeckú obec o dôležitosti plánovanej misie VERITAS, ktorá bude mať za úlohu bližšie skúmať históriu procesov, ktoré formovali povrch Venuše.

Oblasť Sif Mons so zvýrazneným regiónom aktívnej vulkanickej činnosti. (Foto: Davide Sulcanese, IRSPS – Università d’Annunzio)

Nájdená doposiaľ najvzdialenejšia galaxia

Vesmírnemu ďalekohľadu Jamesa Webba sa podarilo objaviť doposiaľ najvzdialenejšiu galaxiu, ktorá vznikla len 290 miliónov rokov po Veľkom tresku. Galaxia dostala označenie JADES-GS-z14-0 a nachádza sa v súhvezdí Pec. Ďalekohľad Jamesa Webba pozoroval galaxiu už v roku 2023, avšak až v januári 2024 zameriaval tohto rekordéra takmer desať hodín a po dôkladnej analýze spektra vedci zistili, že hodnota červeného posunu galaxie dosiahla číslo 14,32 – na základe tohto parametru dokázali vypočítať vek, resp. vzdialenosť sledovanej galaxie. Čo vedecký tím prekvapilo, bola jasnosť galaxie. Doterajšie prepočty a množstvo hviezdneho svitu poukazujú na to, že je táto galaxia hneď niekoľko stoviek miliónov krát masívnejšia než Slnko. To najfascinujúcejšie na celom rekorde je však to, že už teraz sa objavujú dohady o iných galaxiách, ktoré by mohli dosahovať ešte vyššie hodnoty červeného posunu a byť tak ešte staršie, než súčasný rekordér.

Infračervená fotografia galaxie JADES-GS-z14-0 (Foto: NASA / ESA / CSA / STScI / B. Robertson, UC Santa Cruz / B. Johnson, CfA / S. Tacchella, Cambridge / P. Cargile, CfA)
Sonda OSIRIS-APEX pokračuje vo svojej misii

V októbri minulého roku sme Vám priniesli informáciu o úspešnom dopravení vzoriek z asteroidu Bennu návratovou kapsulou sondy OSIRIS-Rex. Táto sonda však pokračuje vo svojej kozmickej misii a pod zmeneným označením OSIRIS-APEX mieri k planétke Apophis, ktorá by mala v roku 2029 absolvovať tesný prelet okolo Zeme. OSIRIS-APEX bude túto planétku skúmať z jej obežnej dráhy po dobu približne 18 mesiacov. 2. januára 2024 sa sonda priblížila k Slnku, čo vzbudzovalo mierne obavy o bezpečnosť jej systémov. Po stiahnutí telemetrie a analýze všetkých dát zo sondy sme sa však dozvedeli, že OSIRIS-APEX prežil priblíženie k Slnku bez jediného poškodenia a vrátil sa k bežnej prevádzke. Do perihélia, teda najnižšieho bodu svojej eliptickej dráhy okolo Slnka sa má sonda dostať každých deväť mesiacov. Dnes však môžu vedci a konštruktéri OSIRIS-APEX vzhľadom k výsledkom telemetrie spávať omnoho pokojnejšie.

Porovnanie sondy pred (vľavo) a po (vpravo) priblížení k Slnku. Nie sú viditeľné žiadne známky poškodenia. (Foto: NASA/University of Arizona/Lockheed Martin)
Lunárne pristátie Chang'e 6

V noci z 1. na 2. júna 2024 je naplánované pristátie čínskej misie Chang’e 6 na odvrátenej strane Mesiaca. V čase vydania tejto epizódy KozmoNews zostáva do pristátia podľa prepočtov približne 12 hodín. Misia Chang’e 6 štartovala zo Zeme 3. mája 2024 raketou Dlhý pochod 5 a na obežnú dráhu Mesiaca sa dostala o päť dní neskôr, 7. mája. Cieľom misie je zber vzoriek z mesačného povrchu a ich bezpečné dopravenie na Zem. Návratová kapsula so vzorkami by sa na Zem mala dostať podľa predpokladov 25. júna 2024.

Umelecká ilustrácia Chang'e 6 na mesačnej orbite. (Foto: CNSA)