17 Mar
Aj v tomto čase (polovica marca) je ešte stále možné vidieť, už síce iba poľovníckym triédrom, na oblohe kométu 17P/Holmes, ktorá však bola dlho viditeľná len voľným okom. Od konca októbra až do začiatku marca bola vidieť aj bez ďalekohľadu ako hmlistý obláčik a už v triédri bol na ňu skutočne pekný pohľad. Kométa sa od nás už síce dostala na úctivú vzdialenosť, ale i napriek tomu je prakticky na hranici viditeľnosti bez ďalekohľadu. Od našej Zeme bola v polovici marca 3,19 astronomickej jednotky (AU) ďaleko, t.j. 476 miliónov km a od Slnka 3,04 AU (455 miliónov km) a pohybovala sa súhvezdím Perzea. V dosahu ďalekohľadov bude iste ešte dlhšiu dobu a tak si o nej povedzme zopár faktov.
Kométa P/17Holmes je periodickou kométou a obieha teda po eliptickej dráhe okolo Slnka. Veľká poloos jej eliptickej dráhy činí 3,62 AU (542 mil. km), najbližšie k Slnku sa dostáva na 2,05 AU, teda 307 mil. km (perihéliová vzdialenosť) a najďalej od Slnka až na 5,18 AU = 775 mil. km (aféliová vzdialenosť). Jeden obeh okolo Slnka jej trvá 6,88 roka. Objavil ju britský astronóm - amatér Edwin Holmes 6. októbra 1892 pri svojich pravidelných pozorovaniach Galaxie v Androméde (M 31) vďaka náhlemu zvýšeniu jasnosti na 4. alebo 5. magnitúdu. Jej objav potvrdilo nezávisle na sebe niekoľko astronómov. Už prvé výpočty dráhy ukázali, že jej obežná doba je 6,9 roka a že nie je totožná s kométou 3D/Biela. Kométa Holmes bola pozorovaná aj pri svojich návratoch v rokoch 1899 a 1906, ale po roku 1906 sa stratila a bola znovu objavená až 16. júla 1964 Elizabeth Roemerovou (US Naval Observatory, Flagstaff, Arizona). Po výpočtoch dráhy vykonaných Brianom G. Marsdenom už pomocou počítačov, bola kométa 17P/Holmes pozorovaná pri každom jej ďalšom návrate.
Kométa Holmes prešla perihéliom 4. mája 2007. Potom sa medzi 23. a 24. októbrom 2007 počas len 42 hodín náhle kométa zjasnila zo 17-tej magnitúdy na 2,8 magnitúdy, čo predstavuje takmer 500 000-násobný nárast jasnosti. Toto zjasnenie sa stalo tým najväčším pozorovaným zjasnením kométy v histórii. Prvou osobou, ktorá informovala o jej zjasnení bol J. A. Henríquez Santana z Tenerife (Kanárske ostrovy). Doslova o chvíľku na to Ramón Naves z Barcelony odhadol jej jasnosť na 7,3 magnitúdy. Potom sa v krátkej chvíli už kométa Holmes tak zjasnila, že sa stala viditeľnou voľným okom ako jasná nažltla hviezda v súhvezdí Perzea
a 25. októbra sa kométa javila ako tretia najjasnejšia „hviezda" v tomto súhvezdí. Veľké ďalekohľady ukázali na snímkach jemné detaily zatiaľ čo pri pozorovaniach voľným okom vyzerala skôr ako hviezda. Po 26. októbri sa 17P/Holmes začala javiť aj pri pozorovaniach bez ďalekohľadu skôr ako kométa, bola zreteľnou nažltlou jasnou škvrnou. Mnoho krát som ju po zjasnení pozoroval doma i na hvezdárni voľným okom, triédrom i ďalekohľadmi a ukazovali sme ju aj našim návštevníkom na verejných pozorovaniach oblohy. 
Počas zjasnenia však bola geometria pohľadu na ňu taká, že kométa bola v opozícii so Slnkom, t.j. Slnko, Zem a kométa boli zoradené v tomto poradí a tak sa jej chvost tiahol priamo za kométou a nemohli sme ho vidieť.
Podľa pozorovaní pred zjasnením v roku 2007 sa odhadovala veľkosť jej jadra na 3,4 km. Koncom októbra sa vytvorila okolo jadra kóma (atmosféra kométy z plynov a prachu), ktorá sa zväčšila z 3 oblúkových minút až na 13 oblúkových minút (13´), čo je približne polovica uhlového priemeru Mesiaca na oblohe (ten má priemer 30´). Pri vtedajšej vzdialenosti kométy od Zeme okolo 2 AU (300 mil. km) to znamenalo, že kóma kométy má priemer okolo 1 milióna km, teda 70 % priemeru Slnka. Pre porovnanie: Mesiac obieha okolo Zeme v strednej vzdialenosti 384 000 km - polomer jeho dráhy - ak by bola kruhová. Teda počas zjasnenia kométy sa priemer jej atmosféry zväčšil na viac než je priemer dráhy Mesiaca okolo Zeme. Napokon 9. novembra 2007 sa riedka atmosféra tejto kométy stala najväčším objektom našej slnečnej sústavy, pretože priemer jej kómy prekonal priemer Slnka.
Vo februári 2008 bola kométa Holmes stále viditeľná „neozbrojeným" okom a jej jasnosť sa pohybovala okolo 5-tej magnitúdy a nachádzala sa v Perzeovi. Uhlový priemer jej kómy sa rozrástol až na 2 stupne (4 krát priemer Mesiaca na oblohe) a preto jej plošná jasnosť bola veľmi nízka a tak aj napriek pomerne vysokej celkovej jasnosti bola len ťažko vidieť pri pohľade voľným okom a i v ďalekohľadoch sa zdala slabá.
Príčina vysokého zjasnenia (výbuchu) kométy zostáva stále nejasná. Možno bol z kométy vyvrhnutý mohutný oblak plynu a prachu následkom jej zrážky s meteoroidom, alebo, čo je pravdepodobnejšie, cez kôru jadra kométy prudko vytryskol plyn z jeho vnútra. V každom prípade sa kométa 17P/Holmes stala príjemným spestrením pri pozorovaniach oblohy a jednou z najjasnejších komét posledných rokov.
Elementy dráhy kométy a jej efemeridu (predpoveď polôh) nájdete na:
http://cfa-www.harvard.edu/iau/Ephemerides/Comets/0017P.html.
Kométa P/17Holmes je periodickou kométou a obieha teda po eliptickej dráhe okolo Slnka. Veľká poloos jej eliptickej dráhy činí 3,62 AU (542 mil. km), najbližšie k Slnku sa dostáva na 2,05 AU, teda 307 mil. km (perihéliová vzdialenosť) a najďalej od Slnka až na 5,18 AU = 775 mil. km (aféliová vzdialenosť). Jeden obeh okolo Slnka jej trvá 6,88 roka. Objavil ju britský astronóm - amatér Edwin Holmes 6. októbra 1892 pri svojich pravidelných pozorovaniach Galaxie v Androméde (M 31) vďaka náhlemu zvýšeniu jasnosti na 4. alebo 5. magnitúdu. Jej objav potvrdilo nezávisle na sebe niekoľko astronómov. Už prvé výpočty dráhy ukázali, že jej obežná doba je 6,9 roka a že nie je totožná s kométou 3D/Biela. Kométa Holmes bola pozorovaná aj pri svojich návratoch v rokoch 1899 a 1906, ale po roku 1906 sa stratila a bola znovu objavená až 16. júla 1964 Elizabeth Roemerovou (US Naval Observatory, Flagstaff, Arizona). Po výpočtoch dráhy vykonaných Brianom G. Marsdenom už pomocou počítačov, bola kométa 17P/Holmes pozorovaná pri každom jej ďalšom návrate.
Kométa Holmes prešla perihéliom 4. mája 2007. Potom sa medzi 23. a 24. októbrom 2007 počas len 42 hodín náhle kométa zjasnila zo 17-tej magnitúdy na 2,8 magnitúdy, čo predstavuje takmer 500 000-násobný nárast jasnosti. Toto zjasnenie sa stalo tým najväčším pozorovaným zjasnením kométy v histórii. Prvou osobou, ktorá informovala o jej zjasnení bol J. A. Henríquez Santana z Tenerife (Kanárske ostrovy). Doslova o chvíľku na to Ramón Naves z Barcelony odhadol jej jasnosť na 7,3 magnitúdy. Potom sa v krátkej chvíli už kométa Holmes tak zjasnila, že sa stala viditeľnou voľným okom ako jasná nažltla hviezda v súhvezdí Perzea
a 25. októbra sa kométa javila ako tretia najjasnejšia „hviezda" v tomto súhvezdí. Veľké ďalekohľady ukázali na snímkach jemné detaily zatiaľ čo pri pozorovaniach voľným okom vyzerala skôr ako hviezda. Po 26. októbri sa 17P/Holmes začala javiť aj pri pozorovaniach bez ďalekohľadu skôr ako kométa, bola zreteľnou nažltlou jasnou škvrnou. Mnoho krát som ju po zjasnení pozoroval doma i na hvezdárni voľným okom, triédrom i ďalekohľadmi a ukazovali sme ju aj našim návštevníkom na verejných pozorovaniach oblohy. Počas zjasnenia však bola geometria pohľadu na ňu taká, že kométa bola v opozícii so Slnkom, t.j. Slnko, Zem a kométa boli zoradené v tomto poradí a tak sa jej chvost tiahol priamo za kométou a nemohli sme ho vidieť. Podľa pozorovaní pred zjasnením v roku 2007 sa odhadovala veľkosť jej jadra na 3,4 km. Koncom októbra sa vytvorila okolo jadra kóma (atmosféra kométy z plynov a prachu), ktorá sa zväčšila z 3 oblúkových minút až na 13 oblúkových minút (13´), čo je približne polovica uhlového priemeru Mesiaca na oblohe (ten má priemer 30´). Pri vtedajšej vzdialenosti kométy od Zeme okolo 2 AU (300 mil. km) to znamenalo, že kóma kométy má priemer okolo 1 milióna km, teda 70 % priemeru Slnka. Pre porovnanie: Mesiac obieha okolo Zeme v strednej vzdialenosti 384 000 km - polomer jeho dráhy - ak by bola kruhová. Teda počas zjasnenia kométy sa priemer jej atmosféry zväčšil na viac než je priemer dráhy Mesiaca okolo Zeme. Napokon 9. novembra 2007 sa riedka atmosféra tejto kométy stala najväčším objektom našej slnečnej sústavy, pretože priemer jej kómy prekonal priemer Slnka.
Vo februári 2008 bola kométa Holmes stále viditeľná „neozbrojeným" okom a jej jasnosť sa pohybovala okolo 5-tej magnitúdy a nachádzala sa v Perzeovi. Uhlový priemer jej kómy sa rozrástol až na 2 stupne (4 krát priemer Mesiaca na oblohe) a preto jej plošná jasnosť bola veľmi nízka a tak aj napriek pomerne vysokej celkovej jasnosti bola len ťažko vidieť pri pohľade voľným okom a i v ďalekohľadoch sa zdala slabá. Príčina vysokého zjasnenia (výbuchu) kométy zostáva stále nejasná. Možno bol z kométy vyvrhnutý mohutný oblak plynu a prachu následkom jej zrážky s meteoroidom, alebo, čo je pravdepodobnejšie, cez kôru jadra kométy prudko vytryskol plyn z jeho vnútra. V každom prípade sa kométa 17P/Holmes stala príjemným spestrením pri pozorovaniach oblohy a jednou z najjasnejších komét posledných rokov.
Elementy dráhy kométy a jej efemeridu (predpoveď polôh) nájdete na:
http://cfa-www.harvard.edu/iau/Ephemerides/Comets/0017P.html.
RNDr. Zdeněk Komárek
Videli ste kométu "Holmes"?
Dátum: 17.03.2008
Kategória: Zo sveta