KozmoNews #4

Január je síce za nami, avšak pred nami je ďalší súhrn najdôležitejších udalostí z astronómie a kozmonautiky, ktoré sa stali počas posledných dní. 

• Pohľad na Seyfertovu galaxiu
  
  Hubblov vesmírny ďalekohľad nás opäť potešil nádherným záberom. Tento krát ide o galaxiu ESO 420-G013. Špecifikom tejto kozmickej štruktúry, že ide o tzv. Seyfertovu galaxiu.
  Seyfertove galaxie patria spolu s kvazarmi medzi galaxie s aktívnym galaktickým jadrom. Majú extrémne žiarivé jadro s vysokou plošnou jasnosťou, čo je dôsledkom pravdepodobnej prítomnosti supermasívnej čiernej diery obklopenej akrečným diskom, ktorý je zdrojom ultrafialového žiarenia týchto galaxií. Svietivosť jadra sa prejavuje predovšetkým v infračervenej časti spektra, kde pozorujeme výrazné spektrálne čiary spôsobené silnou ionizáciou. Medzi Seyfertove galaxie radíme asi 10% všetkých známych galaxií.
  Špecifikom záberu na ESO 420-G013 je skvelá viditeľnosť štruktúry okolo jadra a perspektíva, z ktorej Hubblov teleskop túto galaxiu zachytil.
  
  
   
  Priamy pohľad na galaxiu ESO 420-G013. (Autor: NASA / ESA / A. Evans, University of Virginia / Gladys Kober, NASA & Catholic University of America.)
  
  
  
  

• Misia Cygnus NG-20 k ISS
  
  1. februára 2024 sa k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) pripojila nákladná kozmická loď Cygnus. Pripojenie bolo súčasťou misie Cygnus NG-20, ktorej úlohou je zásobovanie ISS. Po prvý krát bola loď Cygnus dopravená na obežnú dráhu raketou Falcon 9 spoločnosti SpaceX.
  Samotné zachytenie lode k stanici nebolo možné vykonať automaticky, preto celý proces prebehol manuálne – priblížením lode k robotickému manipulátoru Candarm2, ktorý ovládali astronautky Jasmin Moghbeliová a Loral O’Hara. Následne manipulátor ovládaný už na diaľku zo Zeme ukotvil loď do portu Unity na ISS. Hmotnosť zásob pre posádku činila 1 129 kg, vedecké experimenty 1 369 kg, hardware a počítačové vybavenie 1 198 kg a pomôcky pre výstup do kozmu 16 kg. Súčasťou nákladu bola tiež prvá 3D tlačiareň na kov, za ktorou stojí Európska vesmírna agentúra (ESA). Podľa zmluvy má raketa Falcon 9 dopraviť na obežnú dráhu aj najbližšie dve lode Cygnus z misií Cygnus NG-21 a NG-22.
  
  
   
  Záber ma pripojenie modulu robotickým ramenom Candarm2 (Autor: NASA)
  
  
  
  

• Sonda Europa Clipper je „vyzbrojená“
  
  Planetárna sonda Europa Clipper, určená k výskumu Jupiterovho ľadového mesiaca Europa, bola plne osadená vedeckými prístrojmi potrebnými k úspechu misie. Celkovo je na sonde nainštalovaných 9 prístrojov: kamery EIS a E-THEMIS, ultrafialový spektrograf Europa-UVS, infračervený spektrometer MISE, magnetometer ECM, plazmové senzory PIMS, radar REASON, hmotnostný spektrometer MASPEX a prachový analyzátor SUDA. Jej štart je naplánovaný na október 2024, k obežnej dráhe Jupiteru sa má dostať v roku 2030. Okolo planéty bude obiehať 4 roky, za ktoré vykoná až 49 preletov okolo Europy. Hlavnou úlohou sondy bude preskúmať potenciál obývateľnosti tohto mesiaca a pomôcť pri výbere miesta pristátia pripravovanej misie Europa Lander.
  
  
   
  Europa Clipper s nainštalovanými prístrojmi v areáli Jet Propulsion Laboratory (Autor: NASA/JPL-Caltech) 
  
  
  
  
• Druhý prelet okolo mesiaca Io
  
  Sonda Juno má za sebou druhý prelet okolo jupiterovského vulkanického mesiaca Io. K mesiacu sa priblížila 3. februára 2024 vo výške približne 1 500 kilometrov. Sonda samozrejme zhotovila aj fotografie – niekoľko fotografií mesiaca Io aj planéty Jupiter máme už k dispozícii, ďalšie budú uverejňované postupne na webe misie: https://www.missionjuno.swri.edu/
  
   
  
  
  Kolorizované zábery mesiaca Io z 3. februára 2024 (vyššie) a záber na dva aktívne
  vulkanické stĺpce z 6. februára 2024 (nižšie)
  
  
  
  
  
• Nový rekord na Medzinárodnej vesmírnej stanici
  
  Na ISS padol 4. februára 2024 nový rekord v dĺžke kumulatívneho pobytu na obežnej dráhe Zeme. Doposiaľ tento rekord držal ruský kozmonaut Gennadij Ivanovič Padalka s dobou 878 dní, 11 hodín, 29 minút a 48 sekúnd počas piatich výprav. Uvedený rekord najnovšie prekonal iný ruský kozmonaut, 59-ročný Oleg Dmitrijevič Kononenko, ktorý je momentálne taktiež na piatej vesmírnej misii. Kononenko môže posunúť hranicu až na 1 110 dní kumulatívneho pobytu na obežnej dráhe, čomu nasvedčujú súčasné letové plány. Podľa nich má jeho pobyt na obežnej dráhe Zeme trvať až do septembra tohto roku.
  
  
  
  Nový rekordér Oleg Kononenko na premiére filmu Nádherná planéta z roku 2016 (Autor: NASA/Joel Kowsky)
  
  

  ---

  
  Zdroje:
  
  

• https://www.sciencetimes.com/articles/48540/20240205/hubble-space-telescope-captures-cosmic-beauty-spiral-galaxy-active-black.htm

• https://blogs.nasa.gov/ng-20/

• https://europa.nasa.gov/

• https://www.missionjuno.swri.edu/

• https://kosmonautix.cz/2024/02/na-iss-se-prepisovaly-rekordni-tabulky/

• https://www.theguardian.com/science/2024/feb/04/cosmonaut-oleg-kononenko-sets-world-record-for-most-time-spent-in-space
  
  
  Zdroje obrázkov:
  
  
• https://cdn.sci.news/images/enlarge11/image_12647e-ESO-420-13.jpg

• https://blogs.nasa.gov/spacestation/wp-content/uploads/sites/240/2023/12/blog_iss070e043722.jpg

• https://europa.nasa.gov/news/99/poised-for-science-nasas-europa-clipper-instruments-are-all-aboard/

• https://d2xkkdgjnsfvb0.cloudfront.net/Vault/Thumb?VaultID=51240&Interlaced=1&Mode=R&ResX=480&OutputFormat=jpg&Quality=75&ts=1706546514

• https://www.flickr.com/photos/nasahqphoto/26197232140/