Susedné trpasličie nepravidelné galaxie Veľký a Malý Magellanov oblak sú od našej Galaxie vzdialené 165 000 a 200 000 svetelných rokov. Obe galaxie sú viditeľné na južnej oblohe voľným okom. Veľký Magellanov oblak (angl. Large Magellanic Cloud, skr. LMC) obsahuje niekoľko oblastí prudkej tvorby hviezd. Z mohutných nových databáz hviezd, takých ako je napr. Sloan Digital Sky Survey (SDSS), „vylovili“ astronómovia 10 hviezd, ktoré sa pohybujú tak rýchlo, že sú predurčené na to, aby unikli z našej Galaxie – z Mliečnej cesty. Zistilo sa to na základe merania ich radiálnej rýchlosti (rýchlosti v smere zorného lúča – od nás – k nám) pomocou Dopplerovho posuvu ich spektrálnych čiar. Čo ich prinútilo pohybovať sa tak rýchlo? Jediný mechanizmus, ktorý v tomto prípade skutočne dobre funguje je založený na tom, že dvojhviezda so zložkami s vysokými orbitálnymi rýchlosťami prejde okolo superhmotnej čiernej diery sídliacej v jadre našej Galaxie. Mohutné gravitačné slapové sily čiernej diery môžu „roztrhnúť“ dvojhviezdu a vymrštiť jednu jej zložku rýchlosťou i viac než 1000 km/s, zatiaľ čo druhú hviezdu čierna diera „zhltne“. Toto sa podľa hustoty hviezd v okolí jadra Galaxie môže v priemere odohrať tak raz za 100 000 rokov, ale je to dosť na to, aby sme s takýmito super rýchlymi hviezdami museli rátať. Avšak jedna z tých desiatich rýchlych hviezd prináša do tohto scenára problém. Nachádza sa totiž tak ďaleko od jadra Mliečnej cesty, že aj pri svojej obrovskej rýchlosti by jej trvalo dostať sa sem 100 miliónov rokov. Táto hviezda je však podľa jej spektrálneho typu veľmi mladá a nemôže byť staršia než 35 miliónov rokov. Jej objavitelia navrhli v roku 2005, že táto hviezda, označená HE 0437-5439, nepochádza z našej Galaxie, ale zo susedného Veľkého Magellanovho oblaku, ku ktorému je oveľa bližšie. Teraz tím astronómov z Carnegie Institution and Queens University, Belfast, našiel pre toto tvrdenie viac dôkazov. Študovali spektrum tejto hviezdy podrobnejšie a zistili, že podobne ako iné hviezdy z Veľkého Magellanovho oblaku, má aj ona len polovičné zastúpenie ťažších chemických prvkov v porovnaní s mladými hviezdami v Galaxii. Naviac potvrdili, že hviezda HE 0437-5439 rýchlo rotuje okolo vlastnej osi, čo je známkou toho, že mohla byť kedysi zložkou tesnej dvojhviezdy. Dvojhviezda mohla byť potom roztrhnutá pri prelete v blízkosti čiernej diery s hmotnosťou len okolo 1000 hmotností Slnka a jedna z hviezd odletela vysokou rýchlosťou preč. „Je to prvé pozorovateľská stopa k tomu, že niekde voVeľkom Magellanovom oblaku existuje veľmi hmotná čierna diera,“ povedal Alcestes Bonanos. „Tešíme sa nato, že zistíme, kde táto čierna diera môže byť“. Takéto „čierne diery stredných hmotností“ by boli veľa menšie než tá v centre našej Galaxie a ktorej hmotnosť je okolo 3,5 milióna hmotností Slnka.

zdroj: http://www.skyandtelescope.com/news/15451511.html
preložil: RNDr. Zdeněk Komárek