Messenger - posol dobrých správ • KHaZKC.sk

01 Feb

Messenger - posol dobrých správ

Dátum: 01.02.2008

Kategória: Zo sveta

MESSENGER – POSOL DOBRÝCH SPRÁV O PLANÉTE MERKÚR

Po viac než tridsiatich rokoch budeme mať konečne novú šancu odhaliť ďalšie tajomstvo Merkúra – planéty k Slnku najbližšej. Dňa 14. januára 2008 sonda MESSENGER (MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry, and Ranging) uskutočnila prvý z troch preletov okolo tejto planéty pred navedením na obežnú dráhu, ktoré nastane v marci 2011. Planétu Merkúr doposiaľ navštívila jediná sonda, Mariner 10. Táto sonda odštartovala 3. novembra 1973 a zamierila najprv k planéte Venuši. Potom preletela celkom trikrát okolo Merkúra - 29. marca 1974, 21. septembra 1974 a 16. marca 1975. Pri všetkých preletoch bola bohužiaľ pozorovaná len jedna strana planéty a naviac v dobe, keď bol Merkúr najďalej od Slnka. Mariner 10 sa počas preletov nad planétou dostal do vzdialenosti 703 km, respektive 48069 km a 327 km. Urobil tak fotografie z približne 45% povrchu planéty, objavil jej tenkú atmosféru a magnetické pole a potvrdil, že Merkúr má z planét SS najvyššiu hustotu vďaka svojmu rozsiahlemu železnému jadru.

Sonda MESSENGER pri Merkúre, umelecké stvárnenie

Sonda Mariner 10

Sonda MESSENGER je siedmou sondou v programe NASA "Discovery", ktorý si kladie za cieľ študovať predovšetkým telesá slnečnej sústavy pomocou lacnejších a rýchlo skonštruovaných sond. V rámci tohoto programu odštartovali tiež sondy Stardust, Genesis a Deep Impact. Sondu postavila a prevádzkuje ju Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory (JHU-APL; Maryland, USA).

Sonda mala pôvodne odštartovať už v marci 2004, ale z dôvodov testovania programového zabezpečenia systému bol štart odložený. Sonda bola nakoniec vypustená až 3. augusta 2004 na nosiči Delta II z Cape Canaveral Air Force Station na Floride.

Od okamihu vypustenia uskutočnila sonda jeden oblet okolo Zeme (2. augusta 2005) a dva oblety okolo Venuše (24. októbra 2006 a 5. júna 2007). Ďalej sondu čakajú tri gravitačné manévre v blízkosti Merkúra - 14. januára 2008, 6. októbra 2008 a 29. septembra 2009, aby mohla byť 18. marca 2011 navedená na obežnú dráhu okolo planéty. Doba základného výskumu z obežnej dráhy je plánovaná na jeden rok.

Plánovaný priebeh misie

Hlavné teleso sondy je vysoké 1,42 metra, široké 1,85 metra a hlboké 1,27 metra. Slnečný štít je vysoký 2,5 metra a naprieč meria dva metre. Slnečné panely, ktoré dobíjajú NiMH akumulátory, sú dohromady šesť metrov dlhé. Čistá hmotnosť sondy je približne 500 kilogramov, na začiatku misie niesla sonda približne 600 kilogramov paliva. Pre veľké manévre sonda využíva hlavný motor na dvojzložkové palivo (hydrazin a oxid dusičitý), drobné korekcie prevádza šestnásť malých motorčekov na hydrazinový pohon.

Vzhľadom k blízkosti Slnka bolo treba zaistiť dostatočnú tepelnú ochranu sondy. K tomuto účelu slúži slnečný štít tvorený z niekoľkých vrstiev umelej hmoty Kapton a z povrchovej vrstvy keramickej látky Nextel. Teleso sondy tak môže pracovať pri izbových teplotách okolo 20°C, zatiaľ čo prvé vrstvy ochranného štítu sa môžu rozpáliť až na 370°C.

Jednotlivé časti sondy Messenger

Zo Zeme nemôžeme sledovať planétu Merkúr tak, ako by sme si to priali. Planéta sa na oblohe od Slnka vzdiaľuje len málo, je dobre pozorovateľná len niekoľkokrát v roku a malá vzdialenosť od Slnka so sebou nesie potencionálne riziko poškodenia citlivých prístrojov pri pozorovaní.

Pritom je Merkúr veľmi lákavým cieľom. Planéta dostáva od Slnka najviac žiarenia, je najmenšia a najhustejšia z terestrických planét a v priebehu dňa zažíva najväčšie teplotné rozdiely, od +450°C
do -212°C.

Sonda nesie tieto vedecké prístroje:
Kamerový systém MDIS (Mercury Dual Imaging System) je zložený zo širokouhlej kamery so zorným poľom 10,5° a úzkouhlej so zorným poľom 1,5°, ktorá umožní pri vybraných objektoch získať snímky s rozlíšením až 18 metrov. Systém bude robiť monochromatické i farebné fotografie povrchu planéty.
Gama a neutronový spektrometer GRNS (Gamma-Ray and Neutron Spectrometer) bude merať povrchové zastúpenie jednotlivých prvkov.
Röntgenový spektrometer XRS (X-Ray Spectrometer) slúži tiež pre meranie chemického zloženia povrchu planéty.
Magnetometr MAG (Magnetometer) má za úlohu študovať magnetické pole planéty.
Laserový výškomer MLA (Mercury Laser Altimeter) bude využitý pri topografickom mapovaní planéty. Prístroj môže pracovať až do výšky 1000 km nad povrchom.
Spektrometer pre určovanie chemického zloženia atmosféry a povrchu MASCS (Mercury Atmospheric and Surface Composition Spectrometer) slúži pre spektrometriu v ultrafialovej, viditeľnej a infračervenej časti spektra - k detekcii minerálov v povrchových horninách a ku štúdiu atmosférických plynov.
Spektrometer energetických častíc a plazmy EPPS (Energetic Particle and Plasma Spectrometer) bude skúmať zloženie a charakteristiky nabitých častíc okolo Merkúra za účelom štúdia magnetosféry planéty.
Rádiové vybavenie MESSENGERa bude tiež využité na účely výskumu - RS (Radio Science). Pomocou tohto zariadenia sondy sa dá presne určovať rýchlosť sondy a jej vzdialenosť od Zeme a tieto údaje môžu poslúžiť pri štúdiu gravitačného poľa.
Dúfajme, že misia s plánovaným rozpočtom približne 427 miliónov dolárov bude prebiehať úspešne podľa plánu a prinesie mnoho zaujímavých objavov. V budúcnosti by sa ďalšia príležitosť mala naskytnúť v priebehu misie BepiColombo. Jej štart je plánovaný na august v roku 2013 a táto misia, pripravovaná v spolupráci Európskej kozmickej agentúry ESA a Japonskej kozmickej agentúry JAXA, by mala umiestiť na obežnú dráhu okolo Merkúra dvojicu sond, ktorá sa bude venovať predovšetkým mapovaniu planéty a štúdiu magnetosféry.

Preklad: Gabriela Kramáreková Autor: Jana Sainerová

01 Feb