Astronómovia objavili zrejme druhý exomesiac

Po piatich rokoch sme sa zrejme dočkali objavu druhého mesiaca exoplanéty označeného ako Kepler-1708 b i. O objav sa opäť postaral tím okolo Davida Kippinga. Štúdiu, ktorá vyšla v časopise Nature, viedol tentoraz priamo on. Objav prvého exomesiaca (Kepler-1625 b i) vzbudil pred piatimi rokmi rozruch. Dodnes je však neistý. Dokonca aj samotní objavitelia okolo neho našľapujú opatrne a s nutnou dávkou pesimiszmu. Jedným z dôvodov bola veľkosť mesiaca, ktorá má byť porovnateľná s Neptúnom. Nový objav má s tým z pred piatich rokov veľa spoločného. Planéta obieha ďaleko od svojej hviezdy, je hmotná a hmotný je aj samotný mesiac. Vedci našli exomesiac opäť v dátach z kozmického ďalekohľadu Kepler a to z jeho primárnej misie.

Materská hviezda sa nachádza od nás veľmi ďaleko – 5500 svetelných rokov. Planéta Kepler-1708 b obehne okolo svojej hviezdy za 737 dní vo vzdialenosti 1,6 AU (teda 1,6-krát ďalej než je Zem od Slnka). Jej polomer je porovnateľný s Jupiterom, ale bude 4-krát až 5-krát hmotnejšia. Samotný mesiac má polomer 2,6 polomeru Zeme a obieha vo vzdialenosti asi 12 polomerov planéty. Inými slovami bude obiehať asi dvakrát ďalej než Mesiac okolo Zeme, ale s periódou len asi 5 dní. Existuje niekoľko možností, ako nájsť exomesiac. Kipping a jeho tím pracujú s tranzitnou metódou. Od roku 1999 pozorujeme tranzity (t.j. prechody) planét pred hviezdou, ktoré spôsobujú pokles jasnosti hviezdy. Prítomnosť mesiaca sa môže prejaviť niekoľkými javmi. Mesiac ovplyvňuje svojou gravitáciou planétu, takže k tranzitom nemusí dochádzať pravidelne (tzv. zmeny v časoch tranzitov - TTV), alebo môžu trvať rôzne dlho. Tranzitovať ale môže tiež samotný mesiac.

Vedci zostavili modely svetelných kriviek (graf závislosti jasnosti na čase) a prehľadávali dáta z Keplera. Samozrejme nie všetky, vybrali si hmotné planéty s dlhšou obežnou dobou. Celkom ich bolo 70. Na konci im vypadla planéta Kepler-1708 b. V jej svetelnej krivke sú deformácie, ktoré môžu poukazovať na tranzit mesiaca. V jednom prípade sa začal tranzit mesiaca tesne pred tranzitom planéty a skončil skôr než prechod planéty. V druhom prípade sa začal tranzit mesiaca tesne po tranzite planéty. Jasnosť hviezdy sa tak po tranzite planéty vrátila do normálu o niečo neskôr. Na potvrdenie existencie mesiaca však budú potrebné ďalšie pozorovania.

Publikované v časopise QUARK 10/2022, RNDr. Zdeněk Komárek

Ilustračný obrázok:
Columbia University in the City of New York - https://news.columbia.edu/