Prvý medzihviezdny asteroid

Astronómovia po prvý krát v histórii skúmali asteroid, ktorý priletel do slnečnej sústavy z medzihviezdneho priestoru. Pozorovania vykonané pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) v Čile na observatóriu na Cerro Paranal a na ďalších observatóriách po celom svete ukázali, že tento unikátny objekt cestoval medzihviezdnym priestorom milióny rokov než sa náhodou dostal do vnútra slnečnej sústavy. Zdá sa, že ide o tmavo červený a silno pretiahnutý, najskôr kovový objekt, ktorý sa nepodobá žiadnemu telesu známemu zo slnečnej sústavy. Výsledky boli publikované v novembri 2017 v prestížnom vedeckom časopise Nature. Prehliadkový ďalekohľad Pan-STARRS 1 (USA, Havaj) objavil 19. októbra 2017 slabý objekt pohybujúci sa po oblohe. Na prvý pohľad vyzeral ako typický asteroid dokiaľ sa z väčšieho množstva polôh nepodarilo vypočítať jeho dráhu. Tá ukázala, že bez akejkoľvek pochybnosti tento objekt, na rozdiel od dosiaľ známych asteroidov a komét, nepochádza z našej slnečnej sústavy, ale že priletel z medzihviezdneho priestoru. Teleso bolo pôvodne klasifikované ako kométa. Pozorovania uskutočnené radom zariadení vrátane prístrojov ESO však neodhalili žiadne známky kometárnej aktivity, aj keď objekt prešiel perihéliom (najbližším bodom dráhy k Slnku) už pred objavom v septembri 2017. Teleso bolo následne preklasifikované na medzihviezdny asteroid (čo je úplne nová dosiaľ nepoužívaná kategória telies). Dostal označenie 1I/2017 U1 a meno 'Oumuamua. „Museli sme jednať veľmi rýchlo," vysvetľuje člen tímu Olivier Hainaut (ESO, Garching, Nemecko). „Asteroid 'Oumuamua už prešiel perihéliom a mieril späť do medzihviezdneho priestoru." Astronómovia využívajúci ďalekohľad VLT sa preto hneď pustili do práce a začali merať polohy, jasnosť aj farbu telesa s väčšou presnosťou, než to umožňovali menšie prístroje. Rýchlosť reakcie bola dôležitá predovšetkým preto, že medzihviezdny asteroid 'Oumuamua badateľne slabol vďaka vzďaľovaniu sa od Slnka aj od Zeme. A pre vedcov si pripravil ďalšie prekvapenie. Pomocou záberov získaných cez štvoricu rôznych fotometrických filtrov prístrojom FORS na ďalekohľade VLT a kombináciou so snímkami z iných veľkých ďalekohľadov sa tímu pod vedením Karen Meechovej (Institute for Astronomy, Havaj, USA) podarilo zistiť, že 'Oumuamua počas rotácie mení jasnosť s periódou 7,3 hodiny v pomere 1:10. Karen Meechová vysvetľuje význam týchto pozorovaní: „Takáto neobvykle veľká zmena jasnosti znamená, že teleso musí byť veľmi pretiahnuté: objekt je asi desaťkrát dlhší než je široký a musí mať teda veľmi komplikovaný tvar. Takisto sme objavili, že má tmavo červenú farbu, ktorá sa trochu podobá vzdialeným objektom slnečnej sústavy. Podarilo sa tiež potvrdiť, že je úplne neaktívny – v jeho okolí sme nenašli ani najmenšie stopy prachu." Vykonané merania naznačujú, že 'Oumuamua je najskôr husté, pravdepodobne kamenné alebo dokonca kovové teleso, bez vodného alebo iného ľadu v blízkosti povrchu. Povrch je v súčasnosti veľmi tmavý a červenkastý v dôsledku dlhodobého vystavenia účinkom kozmického žiarenia v medzihviezdnom priestore. Vedci odhadujú, že teleso je asi 400 m dlhé. Predbežné výpočty dráhy naznačujú, že objekt priletel približne v smere od hviezdy Vega, najjasnejšej hviezdy v súhvezdí Lýry. Aj napriek ohromujúcej cestovnej rýchlosti asi 90 000 kilometrov za hodinu by však trvala asteroidu cesta medzihviezdnym priestorom od miesta, kde je dnes Vega, až do slnečnej sústavy asi 300 000 rokov. Pred takým dlhým časom sa však hviezda Vega nenachádzala ani len v blízkosti polohy, odkiaľ asteroid priletel. 'Oumuamua tak pravdepodobne cestoval Galaxiou stovky miliónov rokov, bez toho aby bol spojený s akýmkoľvek hviezdnym systémom, než sa čisto náhodou dostal do vnútra slnečnej sústavy. Astronómovia odhadujú, že podobné medzihviezdne teleso prechádza vnútornou časťou slnečnej sústavy asi raz za rok. Ide však o veľmi slabé objekty, ktoré sa len ťažko vyhľadávajú, preto doteraz unikali našej pozornosti. Až súčasné prehliadkové systémy, ako je napríklad Pan-STARRS, sú dostatočne výkonné, aby mali reálnu šancu takéto telesá objaviť. „V pozorovaní tohto unikátneho objektu pokračujeme," dodáva Olivier Hainaut, „a dúfame, že sa nám podarí presnejšie zistiť, odkiaľ pochádza a kam bude ďalej putovať na svojej ceste po Galaxii. Teraz, keď sa nám podarilo objaviť prvého medzihviezdneho pútnika, pripravujeme sa na tých ďalších!"

Publikované v časopise QUARK 2/2018, RNDr. Zdeněk Komárek