Obria planéta, ktorá by nemala existovať

Astronómovia objavili u vzdialenej trpasličej hviezdy obriu exoplanétu, ktorá by podľa súčasných teórií nemala existovať. Informácie boli uverejnené v článku, ktorý bol nedávno prijatý na publikovanie v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Existencia obrovskej planéty s označením NGTS-1b mení teóriu vzniku planét, podľa ktorej by planéta tejto veľkosti nemala pri takej malej hviezde vzniknúť. Podľa teórie môžu pri malých hviezdach ľahko vzniknúť malé kamenné planéty, ale nemôže sa tu zhromaždiť dostatočné množstvo hmoty na vznik planéty s veľkosťou Jupitera. Avšak NGTS-1b je plynný obor – vzhľadom na jeho veľkosť a teplotu patrí do skupiny exoplanét, ktoré označujeme termínom „horúci Jupiter". Patrí teda do triedy exoplanét, ktoré sú prinajmenšom také veľké ako planéta Jupiter v našej slnečnej sústave, ale jej hmotnosť je o 20 % nižšia. Na rozdiel od Jupitera však NGTS-1b obieha veľmi blízko svojej materskej hviezdy a to vo vzdialenosti, ktorá je len 3 % vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom, teda asi 4,5 milióna km. Svoju hviezdu obehne raz za 2,65 dňa, čo znamená, že jeden „rok" na tejto planéte trvá iba 2,65 pozemského dňa. Naopak, materská hviezda je pomerne malá a má približne polovičný priemer a hmotnosť v porovnaní so Slnkom. Peter Wheatley z University of Warwick k tomuto objavu poznamenáva: „Napriek tomu, že exoplanéta NGTS-1b má obrovské rozmery, bolo ťažké ju objaviť, pretože jej materská hviezda je naopak veľmi malá a svieti len veľmi slabo. Malé hviezdy ako tento červený trpaslík spektrálnej triedy M sú v skutočnosti vo vesmíre najpočetnejšie, takže je možné, že väčšina obrích planét ešte na svoj objav čaká." NGTS-1b je prvou exoplanétou objavenou zariadením Next-Generation Transit Survey (NGST), ktoré sa skladá z 12 malých ďalekohľadov. K objavu exoplanéty astronómovia dospeli na základe nepretržitého sledovania časti oblohy v priebehu niekoľkých mesiacov a registrovali svetlo hviezd pomocou novej kamery citlivej práve v červenej oblasti spektra. Zaznamenali poklesy jasnosti hviezdy, ktoré sa opakovali každých 2,65 dňa, z čoho vyplynulo, že okolo hviezdy obieha planéta, ktorá ju pravidelne zakrýva. Na základe týchto pozorovaní a zo zmeraných zmien radiálnej rýchlosti hviezdy astronómovia vypočítali dráhu planéty NGTS-1b a vypočítali aj jej veľkosť a hmotnosť. Hlavný autor štúdie Daniel Bayliss (University of Warwick), poznamenáva: „Objav NGTS-1b bol pre nás úplným prekvapením – taká hmotná planéta by u takej malej hviezdy nemala existovať. Čo je však dôležité, napriek pochybnostiam bolo zistené, že tento typ exoplanét môže byť zrejme v našej Galaxii pomerne početný. S novým príslušenstvom sústavy ďalekohľadov Next-Generation Transit Survey budeme v pozorovaniach pokračovať." Sústava ďalekohľadov NGTS, každý s priemerom 20 cm, sa nachádza na Európskom južnom observatóriu (ESO), na observatóriu na Cerro Paranal, v samom srdci púšte Atacama na severu Chile, kde je umiestnený aj známy VLT – Very Large Telescope. Je to jedno z mála zariadení, ktoré riadia externé skupiny – anglické univerzity Warwick, Leicester, Cambridge a Queen's University Belfast spolupracujúce spoločne s Observatoire de Genève, DLR Berlin a Universidad de Chile. Peter Wheatley, ktorý je vedúci NGTS, sa potešil, keď uvidel tieto zaujímavé výsledky: „Pracovali sme takmer jedno desaťročie na vývoji sústavy ďalekohľadov NGTS. Je vzrušujúce sledovať objavy nových a neočakávaných typov exoplanét. Teším sa na to, aké ďalšie najrôznejšie typy planét ešte môžeme objaviť."

Publikované v časopise QUARK 1/2018, RNDr. Zdeněk Komárek

Obrázok: Umelecká predstava exoplanéty NGTS-1b u chladného červeného trpaslíka
Autor obrázka: University of Warwick/Mark Garlick