Blízke stretnutie s hviezdou Gliese 710

Slnečnú sústavu čaká vo vzdialenej budúcnosti blízke stretnutie s cudzou hviezdou. Čo to bude znamenať pre život na Zemi? Vo vesmíre je všetko v pohybe, takže niektoré stále pravdy nie sú tak úplne trvalé. Polárka nebude vždy tou hviezdou, ku ktorej smeruje zemská os a Proxima Centauri nebude vždy tou najbližšou hviezdou k Slnku. Astronómovia už nejaký čas vedia, že slnečnú sústavu čaká približne za 1,35 milióna rokov stretnutie s hviezdou Gliese 710 (iné označenie: HIP 89825), ktorá sa dnes nachádza vo vzdialenosti 63 svetelných rokov od nás. Zatiaľ čo Proxima Centauri je od nás vzdialená asi 4,25 svetelných rokov, Gliese 710 sa má ku nám dostať až na vzdialenosť len 0,68 svetelného roka. Alebo to bude inak? Vo vesmíre teraz pracuje družica Gaia, ktorej úlohou je, zjednodušene povedané, zmapovať najmä naše blízke hviezdne okolie. Filip Berski a Piotr Dybczynski preskúmali prvé údaje z družice a podľa ich odhadov bude naše stretnutie s hviezdou Gliese 710 oveľa tesnejšie! Nové odhady hovoria o vzdialenosti len 0,21 svetelného roka, teda o niečo viac než je 13 000 AU (AU = astronomická jednotka = stredná vzdialenosť Zem - Slnko). Pre porovnanie: tzv. Oortov oblak komét okolo našej slnečnej sústavy siaha do 50 000 AU. Keď započítame chyby, tak by Gliese 710 mala za 1,35 miliónov rokov prejsť vo vzdialenosti 8 250 až 19 038 AU. Hmotnosť tejto hviezdy je asi 0,6 hmotnosti Slnka. Zatiaľ čo našu dnešnú najbližšiu susedku Proximu Centauri na oblohe voľným okom neuvidíte, pretože ako malý a chladný červený trpaslík patrí k veľmi málo svietivým hviezdam, tak Gliese 710 sa stane najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe. Jej jasnosť bude asi -2,7 magnitúdy, čo sa dá prirovnať k jasnosti Marsu alebo Jupitera keď sú najjasnejší. Dnešnou najjasnejšou hviezdou na našej nočnej oblohe je Sírius v súhvezdí Veľkého psa. Nájdete ho na zimnej oblohe a jeho jasnosť je -1,5 magnitúdy. Za 1,35 milióna rokov už tu možno ani nebudeme, a pokiaľ áno, tak sa určite dokážeme na novú situáciu pripraviť. Apokalypsu z rôznych sci-fi filmov nečakajte. Zem sa nezrazí z Marsom, sopky nebudú chrliť ako o život a Mesiac nám nespadne na hlavu. Prechod hviezdy Gliese 710 ale bude mať vplyv na vyššie zmienený Oortov oblak. Táto zásobáreň kometárnych jadier sa nachádza tak ďaleko od Slnka, že aj menší „impulz" môže kometárne jadrá celkom slušne rozhádzať. Asi 0,1 % jadier z Oortovho oblaku bude vyhodených von do medzihviezdneho priestoru a asi 0,01 % bude naopak nasmerovaných do vnútorných častí slnečnej sústavy. Pokiaľ radi pozorujete kométy, tak po dočítaní týchto riadkov asi budete ľutovať, že ste sa narodili v nesprávnej dobe. Gliese 710 nám totiž pošle zhruba 10 dlhoperiodických komét ročne a to počas 3 až 4 miliónov rokov. Samozrejme existuje určitá pravdepodobnosť, že sa niektorá z týchto komét zrazí s planétou – a ani Zem nebude výnimkou. Na prípravu však máme ešte dostatok času...

Publikované v časopise QUARK, apríl 2017, RNDr. Zdeněk Komárek