Veľké finále sondy Rosetta

Nové pekné snímky kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko s vysokým rozlíšením získala sonda ESA menom Rosetta krátko pred svojim pristátím na jej povrchu. Rosetta kontrolovane zostúpila na jadro kométy 30. septembra 2016. Potvrdenie konca misie dorazilo do Európskeho kozmického riadiaceho strediska v Darmstadte v Nemecku o 01:19 hod. SELČ zároveň s prerušením spojenia so sondou. Kamera „OSIRIS" na palube sondy zachytila povrch kométy z výšky 16 km počas kontrolovaného dopadu (viď obr. 1). Mierka snímky je okolo 30 cm na pixel a snímka tak zachytáva oblasť v skutočnosti veľkú 614 metrov. Púť Rosetty sa v roku 2004 začala štartom z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane (Južná Amerika) na palube nosnej rakety Ariane V a trvalo 10 rokov, kým sa sonda dostala na kométu 67P. Táto impozantná cesta zahŕňa aj prelety okolo Marsu, Zeme a asteroidov 2867 Steins a 21 Lutetia, po ktorých bola Rosetta uvedená do riskantnej hibernácie na niekoľko rokov. Zobudila sa 20. januára 2014, úspešne „zavolala" domov a začala pracovať. Vďaka Rosette sa kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko stala najštudovanejšou kométou v histórii planetárnej vedy. Donedávna sa sonda držala v úctivej vzdialenosti od kométy, ale v posledných dňoch (pred dopadom = pristátím) ju finálna dráha naviedla až do vzdialenosti 1 km od povrchu. Rosetta urobila nízko rýchlostný manéver na kolíziu s jadrom 20 km nad povrchom 29. septembra večer a kontakt sa odohral nasledujúci deň. Očakávalo sa, že Rosetta nakoniec dosadne na kométu rýchlosťou okolo 1 m/s (t.j. 3,6 km/h = rýchlosť pomalej chôdze). „Máme pozorovania a merania kométy na všetkých škálach, od kilometrov až do stoviek nanometrov a to nám dáva vynikajúci pohľad na to, ako kométa vznikla z medziplanetárneho prachu," hovorí vedecký pracovník projektu Matt Taylor (ESA), „ukázali sme, že kométa sa sformovala z dvoch menších jadier, ktoré sa zrazili nízkou rýchlosťou". Sonda zostúpila na jadro kométy v oblasti zvanej Ma´at, v ktorej sa nachádza množstvo jám až 100 m širokých a okolo 50 m hlbokých. Vedci sa snažili naviesť sondu na hladkú planinu medzi depresiami (jamami) Ma´at 2 a Ma´at 3. Prístroje aj počas pristávania merali plyn, prach a plazmu, vrátane posledných 2 km, kde sa niektoré častice a ióny v kóme kométy začali urýchľovať smerom do jej chvosta. „To je niečo, čo sme doteraz s Rosettou nikdy nerobili," informuje Taylor. Ďalšia snímka (obr. 2) ukazuje dva laloky a „krk" kométy. Vedci teraz potvrdili, že jadro kométy veľmi pravdepodobne vzniklo zrážkou dvoch menších telies. Rosetta tiež dokázala, že vodný ľad na kométe 67P obsahuje trikrát viac deutéria (ťažší izotop vodíka) než voda na Zemi, čo poukazuje na to, že primordiálne kométy môžu byť vylúčené ako hlavný zdroj vody na Zemi. Taktiež objavila glycín a iné zložité zlúčeniny, čo ponúka myšlienku možného zdroja na dodávku organických látok na ranú Zem. Práve v období posledného mesiaca misie Rosetty prekvapila sonda ešte raz 5. septembra, keď vedci objavili na snímkach povrchu kométy pristávací modul Philae, ktorý sa zaklinil v tmavej praskline. Budeme ešte niekedy Rosettu počuť? „Nie, sonda je naprogramovaná tak, aby neskúšala znova kontaktovať Zem," konštatuje Taylor. A aký bude ďalší osud vesmírnych pútnikov Rosetta a Philae? Kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko bola objavená v roku 1969 a obieha okolo Slnka raz za 6,44 roka, pričom jej vzdialenosť od Slnka sa mení v rozmedzí od 1,2 do 5,7 AU (1 AU = stredná vzdialenosť Zem – Slnko, 149,6 milióna km). Najpravdepodobnejšie je, že dva laloky kométy 67P sa jedného dňa od seba odlomia a snáď umožnia voľne letieť Rosette aj Philae vesmírom okolo Slnka. Pogratulujme vedcom z ESA a tímu Rosetty za úžasnú a inšpirujúcu misiu. Rosetta sa teda teraz pripojila k Philae na svojej záverečnej ceste a budú spolu spočívať na exotickom mieste – na povrchu kométy.

Publikované v časopise QUARK, december 2016, RNDr. Zdeněk Komárek