Najsvietivejšia supernova

Na snímkach z celooblohovej prehliadky z mája tohto roka sa objavil nový svetelný zdroj. Nasledujúce pozorovania astronómom ukázali, že ide zrejme o doteraz najsvietivejšiu supernovu. Jej svietivosť dosiahla 572 miliárd svietivostí Slnka (čo je oveľa viac než je svietivosť celej obrej galaxie, ako je napr. naša). Táto extrémne jasná supernova bola označená ASASSN-15lh a vybuchla koncom mája na južnej oblohe v blízkosti hranice súhvezdí Indián a Tukan. Bola objavená v rámci programu All Sky Automated Survey for SuperNovae (ASASSN) pomocou dvojice len 14 cm ďalekohľadov na Cerro Tololo v Čile. Astronómovia na celej južnej pologuli začali potom s pozorovaniami rôznymi ďalekohľadmi vrátane robotického 1-metrového ďalekohľadu v Čile, ktorý je súčasťou Las Cumbres Observatory Global Telescope Network, ďalej použili 2,5 m ďalekohľad na Las Campanas Observatory takisto v Čile, 10 m ďalekohľad SALT v Južnej Afrike a ešte niekoľko ďalších teleskopov. Spektrá potvrdili, že objekt je modrastý a jeho svetlo putovalo k Zemi 2,8 miliardy rokov a červený posuv tohto objektu je z = 0.2326. V spektre chýbajú čiary vodíka, čo znamená, že pred explóziou hviezda stratila hviezdnym vetrom svoje vonkajšie vrstvy bohaté na vodík. Subo Dong (Kavli Institute for Astronomy and Astrophysics, Pekingská univerzita, Čína) napísal do Astronomického Telegramu, že objekt sa zdá byť jednou zo supersvietivých supernov, vzácnej triedy, ktorej svietivosti sú 10 až 100 krát vyššie než svietivosti „normálnych" supernov. Sú aj väčšie a teplejšie. Pri „normálnych" supernovách pochádza väčšina žiarenia z rozpadu rádioaktívneho niklu 56 syntetizovaného v jadre hviezdy predtým než vyčerpá palivo udržujúce hviezdu proti jej vlastnej gravitácii pred kolapsom. Tento rádioaktívny prvok sa rozpadá a produkuje gama žiarenie, ktoré zohrieva okolitý materiál. Čím viac niklu 56, tým jasnejšia supernova. Ale supersvietivé supernovy chudobné na vodík (v astronomickej reči označené ako SLSN trieda I) slabnú príliš rýchlo na to, aby ich žiarenie pochádzalo len z rozpadu niklu 56 – to znamená, že ich extrémnu svietivosť má na svedomí nejaký neznámy mechanizmus. Či to platí aj v prípade tejto novej supernovy sa ešte nevie. Uvidíme...

Publikované v časopise QUARK, október 2015, RNDr. Zdeněk Komárek