Astronómovia objavili prvú päťhviezdu

Viacnásobné hviezdne systémy – keď okolo spoločného ťažiska obiehajú dve a viac hviezd – nie sú vo vesmíre neobvyklé. V skutočnosti takmer všetky jasné, hmotné hviezdy majú sprievodcov, podobne ako asi tak polovica Slnku podobných hviezd. Niektoré známe príklady zahŕňajú hviezdy ako Sírius (najjasnejšia hviezda oblohy) a jeho sprievodcu - bieleho trpaslíka, trojnásobný systém alfa Centauri, ktorého súčasťou je Proxima Centauri – najbližšia hviezda k Slnku. Ale existujú aj systémy obsahujúce viac než tri hviezdy, len sú veľmi, veľmi vzácne. Preto bol pochopiteľne Marcus Lohr (The Open University, UK) so spolupracovníkmi vzrušený, keď v roku 2013 objavil v súhvezdí Veľkej medvedice (ľudovo pomenovanej nesprávne ako Veľký voz) štvornásobný systém označený „1SWASP J093010.78+533859.5". Ten obsahuje dve zákrytové dvojhviezdy, kde obidva systémy sú natočené k Zemi tak, že počas každého obehu sa hviezdy v nich navzájom zakrývajú a tým sa mení jasnosť sústavy. Bol to vzácny objav, ale tento rok (2015) tím astronómov urobil ešte vzácnejší – objavil v systéme piatu zložku. Tento päťnásobný hviezdny systém je starý približne 9 až 10 miliárd rokov. Lohr komentoval tento objav a prirovnal ho k tomu, čo dnes zostáva stále len science fiction: „Je to skutočne exotický hviezdny systém. Akýkoľvek obyvateľ (na exoplanéte v ňom) by mal oblohu, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tvorcovia filmu „Hviezdne vojny" – občas by tu bolo vidieť všetkých 5 Sĺnc rôznej jasnosti osvetľujúcich krajinu. Počas dní by sa dramaticky menila úroveň osvetlenia, podľa toho, ako by sa rôzne hviezdy zakrývali. Počas veľkej časti ich roka by im chýbala naozajstná noc. Tú by zažívali len vtedy, ak by sa všetky hviezdy ocitli na jednej strane ich oblohy a spoločne zapadli za obzor." („Hviezdne vojny" nie sú jediným filmom, kde „vystupujú" viacnásobné hviezdne systémy: Isaac Asimov napísal pekný príbeh o tom, ako by mohli mimozemšťania žijúci pod šiestimi Slnkami reagovať na vzácnu úplnú tmu nazývanú tu ako „vpád tmy" – angl. „Nightfall"). Dve dvojhviezdy s podobným sklonom dráh nasvedčujú tomu, že systém sa sformoval keď sa jeden protohviezdny disk rozpadol na kusy. Autori ďalej nešpekulujú, ale píšu: „Je to jasný, blízky a veľmi nezvyčajný systém, ktorý si nepochybne zasluhuje ďalší výskum."

Obrázok ukazuje veľkosť tohto päťnásobného hviezdneho systému porovnaním s dráhou Neptúna okolo Slnka. Dráhy samotných dvojhviezd v ňom neboli zahrnuté, pretože sú príliš malé, aby sa v tejto mierke dali zobraziť. V hornej časti obrázka je ukázaná predstava ako by mohla vyzerať prvá dvojica predstavujúca tzv. kontaktnú dvojhviezdu. Tieto dve hviezdy obiehajú tak tesne pri sebe, že sa navzájom dotýkajú a zdieľajú svoju hmotu. Spodná časť ukazuje druhú dvojicu hviezd - tzv. oddelenú dvojhviezdu. Obežné doby týchto dvojhviezd sú 6 hodín a 31 hodín. Lohr a jeho spolupracovníci si myslia, že piata hviezda sa nachádza vpravo od oddelenej dvojhviezdy, hoci to ešte nie je potvrdené.

Publikované v časopise QUARK, október 2015, RNDr. Zdeněk Komárek