Dávny tesný prelet hviezdy okolo slnečnej sústavy

Astronómovia nedávno informovali o objave hviezdy, ktorá preletela vo vonkajších oblastiach slnečnej sústavy približne pred 70 000 rokmi, kedy ľudia začali svoju existenciu na Zemi. Scholzova hviezda sa pred 70 000 rokmi priblížila k Slnku na vzdialenosť len 0,8 svetelného roka. Prelet bol pravdepodobne dostatočne blízky, aby ovplyvnil dráhy komét vo vonkajšom Oortovom oblaku, avšak neandertálci a cromagnonci – naši predchodcovia – neboli ohrození. Súčasní astronómovia sú pripravení preskúmať oveľa viac podobných hviezd. Hlavný autor článku Eric Mamajek (University of Rochester) so svojimi spolupracovníkmi publikoval objav v časopise Astrophysical Journal koncom minulého roka. V článku sa uvádza, že „prelet tejto hviezdy mal pravdepodobne nezanedbateľný vplyv na stabilitu dráh dlhoperiodických komét". Nedávno objavený dvojhviezdny systém poukazuje na to, že za dynamicky závažným ovplyvnením Oortovho oblaku môže stáť množstvo blízkych hviezd. Hviezda pomenovaná „Scholzova hviezda" (iné označenie: WISE J072003.20-084651.2) sa priblížila k Slnku na vzdialenosť 0,8 svetelného roka. Pre porovnanie, najbližšia známa hviezda, Proxima Centauri, je od Slnka vzdialená 4,24 svetelného roka. V roku 1984 paleontológovia David Raup a Jack Sepkoski predpokladali, že slabá trpasličia hviezda, medzi verejnosťou známa ako Nemesis, obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe s dlhou obežnou dobou. Eliptická dráha privádza túto hypotetickú hviezdu do vnútorných oblastí slnečnej sústavy raz za 26 000 rokov, čo spôsobuje kometárny dážď a masové vymieranie života na Zemi v rovnako dlhej perióde. Vzhľadom na veľký počet hviezd - červených trpaslíkov v celej Galaxii má Scholzova hviezda veľmi blízko k takému scenáru. U Nemesis sa predpokladalo, že sa vzďaľuje do oblasti až 95 000 AU od Slnka (AU = astronomická jednotka, 1 AU je stredná vzdialenosť Zem – Slnko, približne 149,6 milióna km), Scholzova hviezda preletela vo vzdialenosti 50 000 AU. Nedávne štúdie však vylúčili existenciu hviezdy Nemesis. Avšak Scholzova hviezda – skutočný narušiteľ Oortovho oblaku – je malý červený trpaslík spektrálnej triedy M9. Hviezdy spektrálnej triedy M sú najpočetnejšie v našej Galaxii a pravdepodobne aj v celom vesmíre. Odhaduje sa, že až 75 % všetkých hviezd tvoria práve červení trpaslíci. Scholzova hviezda má hmotnosť 0,15 hmotnosti Slnka. Okrem toho je Scholzova hviezda dvojhviezdny systém, kde sprievodcom jasnejšej hviezdy (už zmieneného červeného trpaslíka so spektrálnym typom M9) je hnedý trpaslík spektrálneho typu T5. Hnedí trpaslíci sú vo vesmíre veľmi rozšírení, avšak v dôsledku svojej nízkej svietivosti sú ťažko pozorovateľní – okrem prípadu, kedy je hnedý trpaslík sprievodcom jasnejšej hviezdy. Astronómovia využili na pozorovanie dva veľké ďalekohľady so spektrografmi na južnej pologuli, konkrétne použili spektrografy na ďalekohľade SALT (Southern African Large Telescope) v Juhoafrickej republike a na ďalekohľade Magellan na observatóriu Las Campanas v Čile. Na základe určenia veľmi presných tangenciálnych a radiálnych rýchlostí boli astronómovia schopní vypočítať dráhy, po ktorých sa pohybuje Slnko a Scholzova hviezda okolo stredu našej Galaxie. Scholzova hviezda je veľmi aktívna a vedci dodávajú, že keď bola k Slnku najbližšie, svietila ako hviezda 11. magnitúdy (bola 100 krát slabšia ako najslabšie hviezdy ešte viditeľné voľným okom). Avšak erupcie a explózie na jej povrchu mohli zvýšiť jasnosť hviezdy na úroveň viditeľnosti voľným okom a vtedajší ľudia ju mohli pozorovať ako „novú" hviezdu. V súčasnej dobe je Scholzova hviezda vzdialená od nás asi 20 svetelných rokov a patrí tak medzi 70 najbližších hviezd k Slnku. Astronómovia vypočítali, že s 98% pravdepodobnosťou Scholzova hviezda prešla okolo Slnka vo vzdialenosti 0,8 svetelného roka (približne 50 000 AU). Táto vzdialenosť predstavuje dôležitý míľnik vzdialeností v slnečnej sústave. Predstavuje totiž vonkajší okraj Oortovho oblaku, kde majú svoje bydlisko miliardy komét, ktoré sú tu uskladnené na gigantických obežných dráhach, pričom jeden obeh okolo Slnka vykonajú za niekoľko stotisíc rokov. S objavom tohto mimoriadneho priblíženia hviezdy k Slnku autori článku, rovnako ako aj ďalší vedci, plánujú hľadanie novej hviezdy typu „Nemesis". Plánovaný Large Synoptic Survey Telescope (LSST) a ďalšie ďalekohľady poskytnú v budúcom desaťročí obrovský rad dátových súborov, čo umožní objaviť veľké množstvo červených trpaslíkov, hnedých trpaslíkov a možno aj osamelých planét túlajúcich sa blízkym vesmírom. Niektoré z vystopovaných telies môžu v budúcnosti navštíviť našu slnečnú sústavu, iné už preleteli okolo Slnka v dávnejšej minulosti.

Publikované v časopise QUARK, júl 2015, RNDr. Zdeněk Komárek