Sú planéty s dvoma slnkami bežné?

Väčšina hviezd vo vesmíre žije v pároch. Zatiaľ čo naše Slnko je osamelé, iné hviezdy vytvárajú sústavy. Okolo spoločného ťažiska obiehajú dve aj viac hviezd. Pekný príklad tvorí náš najbližší vesmírny sused – sústava alfa Centauri. Alfu Centauri (α Cen) tvoria až tri hviezdy – alfa Cen A, alfa Cen B a známa najbližšia hviezda k Slnku – Proxima Centauri. Nájsť dvojhviezdu však nie je také jednoduché. Pokiaľ hviezdy obiehajú veľmi blízko k sebe, je ťažké ich rozlíšiť. Existuje ale našťastie niekoľko spôsobov, ako to urobiť a podľa nich dvojhviezdy rozdeľujeme. Nie je náhoda, že tieto metódy sú podobné tým, ktorými hľadáme aj exoplanéty. Vizuálne dvojhviezdy vidíme v ďalekohľade priamo (dokonca niektoré aj voľným okom), spektroskopické odhalíme vďaka spektru a zákrytové zasa meraním zmien jasnosti spôsobených vzájomnými zákrytmi. Napríklad kozmický ďalekohľad Kepler určený síce na objavovanie exoplanét objavil aj vyše 2000 zákrytových dvojhviezd. Dvojhviezdy vo všeobecnosti občas komplikujú astronómom situáciu. Pokiaľ máme dvojhviezdu a obidve zložky obiehajú veľmi blízko k sebe, môže sa stať, že nevieme, okolo ktorej z nich vlastne obieha objavená planéta. Dnes poznáme veľa exoplanét vo viacnásobných hviezdnych systémoch. Elliott Horch zo Southern Connecticut State University a jeho kolegovia sa pokúsili zistiť, či sú exoplanéty u dvojhviezd rovnako bežné ako u osamelých hviezd. Pomocou 3,5 m ďalekohľadu na observatóriu WIYN na Kitt Peaku v Arizone a 8-metrového ďalekohľadu Gemini North (na Mauna Kea, Havaj) snímali vybrané hviezdy až 25 krát za sekundu. Sériu snímok potom pomocou algoritmov poskladali a mohli tak prezrieť tesné okolie hviezdy až do uhlovej vzdialenosti 0,05" (oblúkových sekúnd) od obrazu hviezdy. Teoreticky sa im podarilo objaviť hviezdnych sprievodcov až 125 krát slabších než hlavná zložka (hviezda). A výsledok? Exoplanéty u dvojhviezd sú celkom bežné, až polovica z objavených exoplanét obieha okolo hviezd, ktoré sú súčasťou viacnásobných systémov. Je dobré však pripomenúť, že tu máme na mysli tzv. S-typy binárnych systémov. Planéta v nich obieha okolo jednej z hviezd. Vzdialenosť oboch zložiek (hviezd) takého systému môže byť veľká a druhá zložka môže byť napr. aj červený trpaslík – malá, chladná hviezda, akých je vo vesmíre najviac. Druhá hviezda tu ale môže byť aj len jasnou hviezdou na nočnej oblohe planéty a nie skutočné „druhé slnko". Iný prípad je P-typ, keď planéta obieha okolo dvoch hviezd súčasne. Aj takéto prípady poznáme, ale či sú tieto systémy vzácne, alebo naopak bežné, to zatiaľ nie je známe.

Publikované v časopise QUARK, november 2014, RNDr. Zdeněk Komárek