Vesmírny prsteň

Astronómovia používajúci ďalekohľad VLT (Very Large Telescope) na Cerro Paranal v Čile získali pôsobivý záber, ktorý zachytáva planetárnu hmlovinu PN A66 33 známu tiež aj ako Abell 33. Planetárne hmloviny vznikajú v záverečnej fáze vývoja hviezd v štádiu červeného obra odvrhnutím jeho vonkajšej atmosféry. Abell 33 je nezvyčajne symetrická a na oblohe vyzerá ako takmer dokonalý kruh. Táto nádherná modrá bublina sa náhodou premieta na miesto, kde zo Zeme vidíme na oblohe aj bližšiu jasnú hviezdu. Spoločne potom pripomínajú diamantový zásnubný prsteň. Väčšina hviezd s hmotnosťami porovnateľnými s hmotnosťou Slnka končí svoj život ako tzv. „biely trpaslík" – malé, veľmi husté a horúce teleso, ktoré pomaly chladne počas veľmi dlhej doby – dlhšej než je existencia nášho vesmíru. Než sa z takej hviezdy stane biely trpaslík, odvrhne svoju atmosféru do okolitého vesmíru a vytvorí planetárnu hmlovinu – farebne žiariaci oblak plynu obklopujúci malé a jasné obnažené jadro hviezdy. Prívlastok „planetárna" je dosť klamlivý, pretože tieto hmloviny s planétami nemajú nič spoločné. Takto ich nazval William Herschel v 80-tych rokoch 18. storočia (objaviteľ planéty Urán), lebo ich kotúčiky mu v ďalekohľade pripomínali planéty. Snímka získaná ďalekohľadom VLT zachytáva nápadne kruhovú planetárnu hmlovinu Abell 33, ktorá je od nás vzdialená asi 2 500 svetelných rokov. Dokonale kruhový tvar však u týchto vesmírnych objektov nie je veľmi častý – zvyčajne symetriu oblaku plynu niečo naruší a planetárna hmlovina nadobudne menej symetrický tvar. Jasná hviezda, ktorá sa zdanlivo nachádza na okraji hmloviny vnáša do tejto snímky pôsobivú ilúziu. Ide však len o náhodné zoskupenie – hviezda HD 83535 sa v skutočnosti nachádza ďaleko pred hmlovinou (asi tak na polceste cesty medzi ňou a našou Zemou) a leží zhodou okolností na správnom mieste, aby nám skrášlila už aj tak pôsobivý pohľad. Hviezda HD 83535 a planetárna hmlovina Abell 33 spoločne pripomínajú nádherný diamantový prsteň. Pozostatok hviezdy, ktorá dala vzniknúť hmlovine Abell 33, je možné vidieť vnútri hmloviny troška mimo jej stredu. Je stále pomerne jasný – jeho svietivosť je vyššia než má naše Slnko – a vyžaruje aj veľké množstvo ultrafialového žiarenia, ktorým núti odvrhnutú obálku svietiť. Hmlovina Abell 33 je jedným z 86 objektov katalógu planetárnych hmlovín, ktorý v roku 1966 zostavil astronóm George Abell (Abell Catalogue of Planetary Nebulae). Abell sa zaoberal aj hľadaním kôp galaxií. Vytvoril tiež katalóg týchto objektov nachádzajúcich sa na severnej aj na južnej oblohe, ktorý obsahuje okolo 4000 položiek (Abell Catalogue). Na vytvorenie snímky planetárnej hmloviny Abell 33 boli použité dáta získané prístrojom FORS (FOcal Reducer and low dispersion Spectrograph), ktorý pracuje v spojení s ďalekohľadom VLT. Záber vznikol v rámci programu „ESO Cosmic Gems" (= Vesmírne klenoty ESO).

Publikované v časopise QUARK, august 2014, RNDr. Zdeněk Komárek