Prvé určenie rotačnej rýchlosti exoplanéty

Vznik rotácie planéty a hodnotu jej rýchlosti musíme hľadať už v samotnom akte jej zrodenia z plynoprachového cirkumstelárneho disku. Postupná akrécia vedie k rastu momentu hybnosti, ale presné mechanizmy tohto procesu nepoznáme. Rotácia mnohých planét môže byť ovplyvňovaná slapovými silami materských hviezd alebo mesiacov týchto planét. Ide o jednu z veľmi dôležitých oblastí, ktorá pre nás však zostávala dlhú dobu neprístupná. Osem planét našej slnečnej sústavy je príliš malá vzorka na hlbšie štúdium mechanizmov a zmerať rýchlosť rotácie exoplanét nie je vôbec jednoduché. Astronómovia z Leiden University a Netherlands Institute for Space Research v Holandsku však nedávno zmerali rýchlosť rotácie slávnej exoplanéty Beta Pictoris b. Táto planéta bola objavená na snímkach z roka 2003 a okolo svojej hviezdy obieha s periódou asi 21 rokov po mierne excentrickej dráhe vo vzdialenosti 9 AU (tr.j. 1,35 miliardy km). Ide o mladú planétu s vekom možno len 20 miliónov rokov. Vedci pomocou spektrografu CRIRES (CRyogenic high-resolution InfraRed Echelle Spectrograph) na ďalekohľade VLT na Cerro Paranal v Čile (4 ďalekohľady, každý s priemerom 8,2 m) študovali spektrum tejto exoplanéty, konkrétne absorpčné čiary oxidu uhoľnatého a zistili, že planéta sa okolo svojej osi otočí raz za 8 hodín. Na rovníku sa planéta otáča rýchlosťou 100 000 km/h (28 km/s). Beta Pictoris b je však plynný obor s hmotnosťou 7 hmotností Jupitera, takže vychutnať si rýchlo sa pohybujúcu oblohu by sme na „vlastné oči a nohy" vyskúšať nikdy nemohli. Rovnako je to tak aj v prípade nášho Jupitera, ktorý na rovníku rotuje rýchlosťou 47 000 km/h (13 km/s). V prípade Zeme je to len asi 1674 km/h (0,465 km/s). Hviezda Beta Pictoris sa nachádza vo vzdialenosti 63 svetelných rokov od nás smerom do súhvezdia Maliara, ako napovedá jej názov (lat. Pictor = Maliar). Už v 80. rokoch 20. storočia bol okolo nej objavený prachový disk.

Publikované v časopise QUARK, jún 2014, RNDr. Zdeněk Komárek