VLT sa pozrel na najväčšieho žltého veľobra

Pomocou interferometra VLTI (Very Large Telescope Interferometer na Cerro Paranal v Čile, využívajúci ďalekohľady systému VLT – Very Large Telescpe, každý s priemerom zrkadla 8,2 m) sa vedcom podarilo odhaliť dosiaľ najväčšiu žltú hviezdu a jednu z desiatich najväčších doteraz objavených hviezd. Ukázalo sa, že tento veľobor má priemer viac než 1300 krát väčší než Slnko (t.j. viac než 1,8 miliardy km, čo je 12 AU, teda 12násobok vzdialenosti Slnko-Zem). Navyše je súčasťou dvojhviezdneho systému, v ktorom zložky obiehajú tak blízko seba, že sú vo vzájomnom kontakte. Pozorovania zhromaždené za uplynulých 60 rokov, niektoré získané aj amatérskymi pozorovateľmi, tiež naznačujú, že sa tento výnimočný a pozoruhodný objekt pomerne rýchlo mení. Podarilo sa ho teda zachytiť počas významnej, ale krátkej vývojovej fázy jeho života. Olivier Chesneau (Observatoire de la Côte d'Azur, Nice, Francúzsko) a jeho medzinárodný tím využívajúci interferometer VLTI objavili, že svietivý žltý veľobor HR 5171 A je doslova gigantický – má 1300krát väčší priemer než Slnko a je oveľa väčší než sa očakávalo. Tieto rozmery z neho robia najväčšiu známu žltú hviezdu a zároveň ho zaraďujú do prvej desiatky najväčších známych hviezd – je napríklad o 50% väčší než známy červený veľobor Betelgeuse v súhvezdí Orión. HR 5171 A je tiež asi miliónkrát svietivejší než Slnko. „Nové pozorovania taktiež ukázali, že táto hviezda má veľmi blízkeho hviezdneho spolupútnika, a to je ozaj prekvapivé," hovorí Chesneau. „Tieto dve hviezdy sú tak blízko seba, že sa vlastne dotýkajú. Celý systém tak pripomína gigantický burák." Na skombinovanie svetla pozbieraného jednotlivými teleskopmi astronómovia využili techniku známu ako interferometria, ktorá poskytuje efektívne rozlíšenie ako obrovský ďalekohľad s priemerom skoro 140 m. Nové výsledky astronómov prinútili k dôkladnej prehliadke starších pozorovaní tejto hviezdy získaných za posledných 60 rokov. Pokúsili sa zistiť, aké bolo jej správanie sa v minulosti. Žltí veľobri sú mimoriadne vzácne hviezdy. V našej Galaxii (v Mliečnej ceste) ich poznáme menej než 20 a najznámejším príkladom je hviezda ρ Cas (ró v súhvezdí Kasiopeja). Tieto hviezdy patria k najväčším a najsvietivejším známym hviezdam. Prechádzajú vývojovou fázou, v ktorej sú veľmi nestabilné a rýchlo sa menia. Vďaka týmto nestabilitám vyvrhujú veľké množstvo hmoty a vytvárajú okolo seba rozsiahlu obálku. Napriek veľkej vzdialenosti od nás (necelých 12 000 svetelných rokov) môžu ľudia z dobrým zrakom vidieť túto unikátnu hviezdu aj voľným okom. Podarilo sa dokázať, že HR 5171 A sa za posledných 40 rokov zväčšovala a chladla. Jej vývoj tak bolo možné sledovať takmer v reálnom čase. Dosiaľ poznáme len niekoľko hviezd v tejto krátkej vývojovej fáze, v ktorej prechádzajú rýchlymi a dramatickými zmenami veľkosti a teploty. Pri analýze údajov o premennej jasnosti hviezdy z rôznych observatórií astronómovia potvrdili, že objekt je skutočne zákrytový dvojhviezdny systém, kde menšia zložka pri svojom obehu prechádza popred disk a poza diskom väčšej hviezdy. Perióda obehu je 1300 dní. Spolupútnik - hviezda HR 5171 B - je len o málo teplejšia než HR 5171 A. Jej povrchová teplota je asi 5000 K. Olivier Chesneau k tomu dodáva: „Spolupútnik, ktorého sme objavili, môže zmeniť osud hviezdy HR 5171 A. Napríklad by ju mohol pripraviť o vonkajšiu obálku a tým ovplyvniť celý jej ďalší vývoj." Tento nový objav opäť zdôraznil potrebu výskumu týchto mohutných žltých hviezd s krátkou dobou života. Môžu byť totiž kľúčom k pochopeniu vývojových procesov veľmi hmotných hviezd ako takých.

Publikované v časopise QUARK, máj 2014, RNDr. Zdeněk Komárek