Asteroid so šiestimi chvostami

Astronómovia študovali hlavný pás asteroidov v slnečnej sústave pomocou Hubblovho kozmického ďalekohľadu (HST). Podarilo sa im objaviť asteroid so šiestimi „kometárnymi" prachovými chvostmi. Asteroid predbežne pomenovaný P/2013 P5 sa podobá rotujúcemu záhradnému postrekovaču. „Boli sme doslova ako obarení, keď sme ho uvideli," hovorí vedúci vedecký pracovník David Jewitt (University of California, Los Angeles). „Ešte viac nás udivili dramatické zmeny štruktúry jeho chvostov počas 13 dní, kedy asteroid neustále vyvrhoval prach. To nás taktiež veľmi prekvapilo. Je ťažké uveriť tomu, že skutočne ide o asteroid." Objekt s označením P/2013 P5 vyvrhuje prach pravidelne aspoň posledných päť mesiacov. Astronómovia sa domnievajú, že v dôsledku rotácie asteroidu sa pravdepodobne zväčšuje veľkosť oblasti na jeho povrchu, kde začal prach unikať. Nepredpokladajú, že pozorované chvosty sú dôsledkom zrážky s iným telesom, pretože sa nepozorovalo veľké množstvo (zhluk) prachu vyvrhnutého naraz do okolitého priestoru. Astronómovia použili údaje z prehliadkového ďalekohľadu Pan-STARRS na Havaji. Objav zaujímavého asteroidu oznámili 27. augusta 2013. Teleso P/2013 P5 vyzerá na snímkach ako neobvykle „rozmazaný" objekt. Jeho niekoľko chvostov však bolo objavených až vo chvíli, keď ho 10. septembra 2013 detailne vyfotografoval Hubblov kozmický ďalekohľad. Keď sa Hubblov teleskop „pozrel" na asteroid znova 23. septembra 2013, jeho vzhľad sa úplne zmenil. „Boli sme doslova šokovaní," dodáva David Jewitt. Detailné počítačové modelovanie, ktoré uskutočnila Jessica Agarwal, členka vedeckého tímu z Max Planck Institute for Solar System Research, Lindau, SRN, ukázalo, že pozorované chvosty sa mohli vytvoriť v dôsledku jednorazových výronov prachu. Jessica Agarwal vypočítala, že náhodné výrony mohli nastať 15. apríla, 18. a 24. júla, 8. a 26. augusta a 4. septembra 2013. Tlak slnečného žiarenia nasmeroval vyvrhnutý prach do podoby „svietiacich" lúčov. V dôsledku tlaku slnečného žiarenia mohlo dôjsť k roztočeniu telesa P/2013 P5. David Jewitt hovorí, že rýchlosť rotácie sa mohla zvýšiť natoľko, že slabá gravitácia asteroidu nebola dostatočná pre udržanie prachu na povrchu telesa. Ak sa to stalo takto, prach mohol kĺzať smerom k rovníku asteroidu, odkiaľ unikal do okolitého priestoru a vytváral pozorované chvosty. Doposiaľ mohlo uniknúť 100 až 1000 ton prachu, čo je len malá časť celkovej hmotnosti telesa P/2013 P5. Samotný asteroid, ktorého priemer sa odhaduje na 430 metrov, je niekoľko tisíckrát hmotnejší, než množstvo vyvrhnutého prachu v podobe pozorovaných chvostov. Astronómovia budú pokračovať v pozorovaní asteroidu P/2013 P5, aby zistili, či prach skutočne uniká z asteroidu v oblasti jeho rovníka. Pokiaľ to tak bude, bude to jasný dôkaz toho, že prach uniká v dôsledku vysokej rýchlosti rotácie. Táto interpretácia predpokladá, že musí ísť o bežné javy v oblasti hlavného pása asteroidov medzi dráhami planét Mars a Jupiter. David Jewitt predpokladá, že asteroid P/2013 P5 je úlomkom väčšieho telesa, ktoré sa rozpadlo pri zrážke s iným telesom približne pred 200 miliónmi rokov. Malo by teda existovať veľa jeho úlomkov na podobných dráhach, po akej obieha okolo Slnka asteroid P/2013 P5. Nájdené meteority z týchto telies poskytli dôkazy o tom, že pri kolízii boli vystavené teplotám vyšším než 800 °C. To znamená, že asteroidy sú pravdepodobne zložené z metamorfovaných hornín a teda neobsahujú vodu ako kométy.

Publikované v časopise QUARK, január 2014, RNDr. Zdeněk Komárek