Objavený ďalší mesiac Neptúna

Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) objavil nový mesiac obiehajúci okolo najvzdialenejšej planéty slnečnej sústavy – modrozeleného Neptúna. Týmto objavom sa počet známych mesiacov Neptúna zvýšil na 14 a v slnečnej sústave tak máme teraz už 173 objavených mesiacov planét: Zem – 1, Mars - 2 , Jupiter – 67, Saturn – 62, Urán - 27, Neptún - 14. Priemer nového mesiaca Neptúna sa odhaduje na maximálne 19 km, čo z neho robí najmenší známy mesiac v systéme planéty Neptún. Je taký malý, že unikol pozornosti kozmickej sondy Voyager 2, ktorá preletela okolo Neptúna v roku 1989 a skúmala nielen samotnú planétu, ale aj jeho sústavu mesiacov a prstencov. Mark Showalter (SETI Institute in Mountain View, Kalifornia) objavil tento nový mesiac 1. júla 2013, keď študoval slabý oblúk jedného z prstencov okolo Neptúna. „Mesiac aj oblúk prstenca obiehajú veľmi rýchlo, takže sme museli vymyslieť, akým spôsobom sledovať ich pohyb, aby sme mohli vypátrať detaily tohto systému," hovorí Mark Showalter. „Je to rovnaké, ako keď športový fotograf sleduje bežiaceho atléta – atlét je zachytený ostro, avšak pozadie snímky je rozmazané." Mark Showalter rozšíril svoje analýzy do vonkajších oblastí oveľa ďalej za sústavu prstencov a všimol si dodatočnú bielu škvrnu vo vzdialenosti približne 105 000 km od Neptúna, nachádzajúcu sa medzi dráhami mesiacov Larissa a Proteus. Mark Showalter ďalej analyzoval viac než 150 archívnych snímok Neptúna získaných pomocou HST v rokoch 2004 až 2009. Rovnakú bielu škvrnu nachádzal znova a znova. Na základe pozorovaných polôh určil kruhovú dráhu mesiaca s polomerom 1050283 km, po ktorej obehne približne raz za 22,47 hodiny. Mesiac, ktorý dostal predbežné označenie S/2004 N 1, je taký malý a má takú nízku jasnosť, že je približne 100 miliónkrát slabší než najslabšie hviezdy pozorovateľné voľným okom (jeho jasnosť je 26,5 magnitúdy). Najväčší Neptúnov mesiac Tritón, ktorý sa svojou veľkosťou blíži k priemeru nášho Mesiaca, môže byť v skutočnosti zachyteným ľadovým objektom pochádzajúcim z Kuiperovho pása na vonkajšom okraji slnečnej sústavy (mierne nadnesene môžeme povedať, že bol kedysi súrodencom Pluta). Toto zachytenie mohlo spôsobiť gravitačnú deštrukciu (rozpad) niektorých pôvodných mesiacov Neptúna. Mnoho mesiacov, ktoré teraz pozorujeme, sa pravdepodobne vytvorilo až po tom, keď sa Tritón usadil na neobvyklej retrográdnej dráhe (t.j. smer obehu je opačný ako rotácia planéty) okolo Neptúna.

RNDr. Zdeněk Komárek