ESA chystá svoje eso

Družica Európskej kozmickej agentúry (ESA) „GAIA" by mala odštartovať už tento rok. Jej názov, ako je zvykom, má dva významy. Gaia bola v starom Grécku bohyňa Zeme a zároveň GAIA predstavuje akronym Global Astrometric Interferometer for Astrophysics. GAIA by mala obiehať okolo Slnka spolu so Zemou v Lagrangeovom bode L2, kde sa vyrovnáva príťažlivosť Slnka a Zeme, pričom tento bod sa nachádza asi 1,5 milióna km za Zemou smerom od Slnka. Projekt GAIA je kozmickou astrometrickou misiou zameranou na získanie najrozsiahlejšej a najpresnejšej 3-D mapy našej Galaxie pomocou prehliadky obrovského množstva hviezd – viac než 100 miliónov. Družica bude monitorovať každú z týchto hviezd viac než 70-krát počas piatich rokov. Takto získa ich presné polohy, vzdialenosti, pohyby a zmeny jasnosti. Očakáva sa, že objaví stovky tisíc nových kozmických objektov, ako sú extrasolárne planéty, či „nepodarené hviezdy" nazývané hnedí trpaslíci. V rámci našej slnečnej sústavy by mala GAIA pozorovať státisíce asteroidov. Ďalšou vedeckou „prémiou" by mala byť detekcia a charakterizácia desiatok tisíc extrasolárnych planetárnych systémov, podrobná prehliadka rôznych typov objektov - od veľkého množstva malých telies slnečnej sústavy cez galaxie v blízkom vesmírnom okolí až po asi pol milióna vzdialených kvazarov. Takisto zabezpečí nový prísny test Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity. GAIA sa bude môcť spoľahnúť na odskúšané princípy predchádzajúcej astrometrickej misie ESA pomenovanej HIPPARCOS (táto družica pracovala v rokoch 1989 - 1993). Misia GAIA prinesie aj detailné fyzikálne vlastnosti každej pozorovanej hviezdy – jej svietivosť, teplotu, gravitačné zrýchlenie na jej „povrchu" a chemické zloženie. To zasa pomôže riešiť problémy spojené so vznikom, vývojom a štruktúrou našej Mliečnej cesty. GAIA bude môcť merať opakovane polohy objektov s jasnosťou až do 20. magnitúdy (400 000 krát slabšie než dokážeme vidieť voľným okom – tým vidíme objekty do 6. magnitúdy). Popri svojej práci zaistí aj detekciu mnohých premenných hviezd, supernov a pod. Pre všetky objekty slabšie než 15. magnitúda (4000 krát slabšie než je hranica nášho oka) bude GAIA merať ich polohy s presnosťou až 24 oblúkových mikrosekúnd (teda 0,000024"). To je, pre ilustráciu, ako merať priemer ľudského vlasu na vzdialenosť 1000 km. Umožní nám tak zistiť vzdialenosti najbližších hviezd s nevídanou presnosťou 0,001%. Dokonca aj vzdialenosti hviezd v blízkosti galaktického jadra, nejakých 30 000 svetelných rokov od nás, budú zmerané s presnosťou okolo 20%. Základnými prístrojmi družice budú dva zrkadlové ďalekohľady s priemermi 1,45 a 0,5 m. Nimi budú napájané dva fotometre a spektrometer. Detektormi budú samozrejme CCD-kamery.

RNDr. Zdeněk Komárek