Dodávka vody na Jupiter z kométy?

Astronómovia konečne našli priamy dôkaz toho, že takmer všetka voda prítomná v stratosfére Jupitera, jednej z atmosférických vrstiev, bola dodaná kométou Shoemaker-Levy 9. Táto kométa sa zrazila s Jupiterom v roku 1994. Tieto zistenia, založené na nových údajoch z kozmického ďalekohľadu Herschel, ukazujú oveľa viac vody na južnej pologuli Jupitera, kde sa dopad odohral, než na severnej. Ďalekohľad Herschel s priemerom zrkadla 3,5 m bol projektom ESA (European Space Agency) so spoluúčasťou NASA a vôbec najväčším kozmickým ďalekohľadom. Pracoval v infračervenej oblasti na veľmi excentrickej obežnej dráhe okolo Zeme v rokoch 2009 – 2013 (do konca apríla). O vzniku vody v hornej atmosfére obrích planét našej slnečnej sústavy sa diskutovalo takmer dve desaťročia. Astronómovia boli dosť prekvapení objavom vody v stratosférach Jupitera, Saturna, Urána a Neptúna, ktorý sa viaže k pozorovaniam uskutočnených pomocou Infrared Space Observatory (vypustenej ESA) v roku 1997. Zatiaľ čo zdroj vody v nižších vrstvách ich atmosfér môže byť vysvetlený ako interný, prítomnosť tejto molekuly v ich horných atmosférických vrstvách je záhadou kvôli malému množstvu kyslíka. Jej zásoby musia mať teda externý pôvod. Odvtedy astronómovia skúmali niekoľko možných kandidátov, ktorí by mohli dodávať vodu týmto planétam – od ľadových prstencov a mesiacov po medziplanetárne prachové častice a dopady komét. Údaje z Herschelovho prístroja Photodetecting Array Camera and Spectrometer (PACS) a 3-metrového ďalekohľadu „NASA Infrared Telescope Facility" na Mauna Kea na Havaji pomohli vyriešiť tajomstvo Jupitera odhalením asymetrie rozdelenia vody v jeho stratosfére zapríčinené impaktom kométy. Ďalšie potvrdenie kometárneho zdroja vody prišlo z Herschelovho prístroja „Heterodyne Instrument for the Far Infrared (HIFI)", ktorý analyzoval vertikálny profil vody v stratosfére Jupitera. „Asymetria medzi oboma pologuľami podporuje tvrdenie, že voda bola na južnú pologuľu dodaná počas jednej udalosti a vylučuje ľadové prstence či mesiace ako potenciálne zdroje," hovorí Thibault Cavalié (Laboratoire d'Astrophysique de Bordeaux, Francúzsko), ktorý viedol tento výskum. „Miestne zdroje by zabezpečili stálu zásobu vody, ktorá by postupne viedla k symetrickému rozdeleniu medzi obe hemisféry. V závislosti na tom, či sú tu chemické látky transportované v neutrálnej alebo ionizovanej forme, miestne zdroje vody by mali za následok vyššie koncentrácie buď pri póloch, alebo pozdĺž rovníka, ale neviedli by k severo – južnej asymetrii.

RNDr. Zdeněk Komárek