Po sto rokoch bola objavená jedna z najbližších hviezd

Družica WISE (Wide-field Infrared Survey Explorer) objavila nových susedov nášho Slnka a tak sa po prvý raz po sto rokoch ich zoznam mení. Zapamätať si zoznam najbližších hviezdnych systémov bude tvrdý oriešok. Alfa Centauri zo seba asi vykoktá mnoho ľudí, na Bardnardovu šípku si už spomenie málokto a tretieho v poradí, toho nedá asi nikto. Infračervený „kombajn" WISE vykonával v rokoch 2010 a 2011 systematické fotografovanie oblohy, z ktorého bude astronómia živená ešte pekných pár rokov. Údaje z WISE sa dajú použiť pre rozličné odbory astronómie – od hľadania asteroidov a telies za dráhou Neptúna, cez výskum galaxií až po nájdenie nových susedov nášho Slnka. Väčšinu hviezd v Galaxii tvoria červení trpaslíci, ale ani jedného z nich však na oblohe voľným okom neuvidíte. Ešte menej žiarenia potom produkujú tzv. „hnedí trpaslíci" – prechodná fáza medzi planétami a hviezdami. Formálne sa za hnedého trpaslíka považuje objekt s hmotnosťou menšou než 80 a zároveň väčšou než 13 hmotností Jupitera, ktorý vo svojom vnútri namiesto vodíka spaľuje deutérium. Ukazuje sa však, že hranica medzi planétami a hnedými trpaslíkmi nebude tak ostrá, ak vôbec existuje. Veľa chladných trpaslíkov sa napríklad zložením atmosféry podobá na niektoré obrie planéty. Medzi astronómami existuje neoficiálna disciplína – súťaž v tom, kto objaví najchladnejšieho hnedého trpaslíka. Zatiaľ čo povrch Slnka je rozpálený na 6000°C, červení trpaslíci majú povrchovú teplotu približne polovičnú, hnedí trpaslíci môžu dosahovať povrchové teploty len v ráde desiatok stupňov Celzia. Nemôžeme sa preto čudovať, že sa hľadajú naozaj veľmi ťažko. Vďaka tomu sa natíska otázka, či sa v našom blízkom okolí nenachádza množstvo dosiaľ neodhalených hnedých trpaslíkov. A práve táto otázka bola teraz zodpovedaná. Takmer po 100 rokoch sa zoznam tých úplne najbližších susedov Slnka prepisuje. Zoznámte sa s tretím najbližším systémom: je ním WISE J104915.57-531906 (skrátene WISE 1049-5319), ktorý sa nachádza len 6,5 svetelných rokov od nás v súhvezdí Plachiet (lat. Vela) na južnej oblohe. Pre porovnanie: Alfu Centauri, ktorú tvoria tri hviezdy (zložky A, B a Proxima), nájdeme vo vzdialenosti 4,366 svetelných rokov (zložky A a B), resp. 4,243 svetelného roka (Proxima) a slávnu Barnardovu šípku, hviezdu s najväčším vlastným pohybom, vo vzdialenosti 5,98 svetelných rokov. Tretie miesto doteraz okupoval červený trpaslík Wolf 359 (7,78 svetelných rokov). WISE 1049-5319 je teda najbližším susedom nášho Slnka, ktorý bol objavený od roku 1916, kedy bol zmeraný vlastný pohyb Barnardovej šípky, alebo, ak chcete, od roku 1915, kedy bola objavená Proxima Centauri. WISE 1049-5319 sú však v skutočnosti hneď dvaja hnedí trpaslíci, ktorí obiehajú okolo spoločného ťažiska. K potvrdeniu tohto objavu pomohol fakt, že astronómovia trpaslíkov našli na snímkach aj zo starších pozorovaní – v prehliadkach oblohy spätne až do roku 1978.

RNDr. Zdeněk Komárek