Najväčšia špirálová galaxia

Veľkolepá špirálová galaxia s priečkou NGC 6872 sa zaradila medzi najväčšie hviezdne systémy už pred desiatkami rokov. Teraz ju však tím astronómov z USA, Chile a Brazílie korunoval za najväčšiu známu špirálovú galaxiu. Svoje rozhodnutie založil na archívnych údajoch z misie NASA s názvom GALEX (Galaxy Evolution Explorer). Od konca jedného špirálového ramena ku koncu náprotivného meria táto galaxia viac než 522 000 svetelných rokov, čo ju činí viac než 5-krát väčšou než naša Mliečna cesta. „Bez schopnosti GALEXu zachytávať ultrafialové žiarenie z najmladších, najhorúcejších hviezd by sme si nikdy nevšimli celý rozsah tohto zaujímavého systému," povedal vedúci vedecký pracovník Rafael Eufrasio z Goddard Space Flight Center v Greenbelte v Marylande a doktorand na Catholic University of America vo Washingtone. Prezentoval tieto zistenia na stretnutí Americkej astronomickej spoločnosti v Long Beach v Kalifornii. Neobyčajná veľkosť a vzhľad galaxie pochádzajú z jej interakcie s oveľa menšou diskovou galaxiou označenou IC 4970, ktorej hmotnosť je asi jedna pätina hmotnosti galaxie NGC 6872. Čudný pár galaxií je od nás vzdialený asi 212 miliónov svetelných rokov a premieta sa nám do južného súhvezdia Páv (lat. Pavo). Astronómovia si mysleli, že veľké galaxie, vrátane tej našej, rástli vďaka splývaniu a pohlcovaniu početných menších systémov počas miliárd rokov. Je zaujímavé, že v prípade gravitačnej interakcie NGC 6872 a IC 4970 sa mohla stať opačná vec – vytvorenie niečoho, čo sa môže vyvinúť v novú malú galaxiu. „Severovýchodné rameno galaxie NGC 6872 je najviac porušené a prebieha v ňom rýchla tvorba hviezd, ale na jeho vzdialenom konci je pozorovateľný objekt (len v ultrafialovej oblasti), ktorý vyzerá ako trpasličia galaxia sformovaná slapovými gravitačnými silami a podobná tým, ktoré pozorujeme aj v iných interagujúcich systémoch," hovorí členka tímu Duilia de Mello. Tento kandidát na trpasličiu galaxiu je v ultrafialovej oblasti jasnejší než iné oblasti špirálovej galaxie, čo je známka toho, že tu vzniká bohatá zásoba horúcich mladých hviezd s vekom menej než 200 miliónov rokov.Vedci študovali galaxiu vo viacerých spektrálnych oblastiach pomocou archívnych údajov z ďalekohľadu VLT na observatóriu ESO (Very Large Telescope na European Southern Obseravatory) na Cerro Paranal v Chile, mikrovlnnej prehliadky oblohy Two Micron All Sky Survey a Spitzerovým kozmickým ďalekohľadom patriacemu NASA, ako aj sondou GALEX. Analýzou rozdelenia energie podľa vlnovej dĺžky, tím objavil odlišný vek hviezd pozdĺž dvoch hlavných špirálových ramien. Najmladšie hviezdy sa zdajú byť na vzdialenejšom konci severozápadného ramena, v oblasti kandidáta na trpasličiu galaxiu, a vek hviezd rastie smerom k centru galaxie. Juhozápadné rameno vykazuje taký istý jav, čo je pravdepodobne spojené s vlnami hviezdotvorby spustenej vzájomným priblížením sa galaxií. Vo svojej štúdii z roku 2007 Cathy Horellou z Onsala Space Observatory (Švédsko) a Baerbel Koribalski z Australia National Telescope Facility vyvinuli počítačovú simuláciu zrážky, ktorá reprodukuje celkový vzhľad systému, tak ako vyzerá dnes. Podľa týchto výsledkov sa galaxia IC 4970 priblížila ku špirálovej galaxii NGC 6872 na najmenšiu vzdialenosť pred asi 130 miliónmi rokov a pohybovala sa po dráhe, ktorá ju niesla takmer presne v rovine disku špirálovej galaxie a v smere rotácie tejto galaxie. Súčasná štúdia je úplne konzistentná s týmto modelom. Tak ako všetky špirálové galaxie s priečkou, tak aj NGC 6872 obsahuje priečku, ktorá je prechodom medzi špirálovými ramenami a centrálnou oblasťou. Priečka má v tomto prípade polomer 26 000 svetelných rokov, čo je približne dvojnásobok priemernej dĺžky zistenej v iných blízkych špirálových galaxiách s priečkou a je to rozmer hodiaci sa k takejto obrej galaxii. Tím nezistil nejaký nedávny vznik hviezd pozdĺž priečky, čo znamená, že sa sformovala najneskôr pred niekoľkými miliardami rokov. Jej staré hviezdy predstavujú „fosílne" záznamy o hviezdnej populácii galaxie z obdobia pred tým, než ich priblíženie s galaxiou IC 4970 premiešalo. „Pochopenie štruktúry a dynamiky blízkych interagujúcich systémov podobných tomuto nás prináša o krok bližšie k umiestneniu týchto udalostí do ich vlastného kozmologického kontextu, dláždiac cestu k rozlúšteniu toto, čo nachádzame v mladších a vzdialenejších systémoch," hovorí člen tímu Eli Dwek.

RNDr. Zdeněk Komárek