Uvidíme v roku 2013 kométu storočia?

Zatiaľ čo verejnosti ešte stále trocha behá mráz po chrbte z nezmyselnej predpovede o blížiacom sa tohtoročnom konci sveta, astronómovia majú jasný dôvod, prečo sa tešiť na budúci rok. Posledných niekoľko rokov sa stále hovorí o tom, kedy sa konečne dočkáme nejakej poriadnej jasnej kométy. A hoci je v tomto ohľade nanajvýš vhodné stáť nohami radšej pevne na zemi, než si niečo nahovárať, stále viac sa rysuje možnosť, že nasledujúci rok nám prinesie kometárne predstavenie. S mimoriadne zaujímavým objavom prišiel medzinárodný kometárny obežník 24. septembra 2012. V piatok 21. septembra 2012 sa podarilo dvom astronómom (Vitali Nevski z Bieloruska a Artyom Novičonok z Ruska) objaviť novú kométu s jasnosťou okolo 18,8 magnitúdy. Kométu našli na CCD snímkach z ďalekohľadu Santel (priemer 0,4 metra) patriacemu výskumnému stredisku International Scientific Optical Network (ISON). Kométa tak získala označenie podľa dátumu objavu C/2012 S1 ISON. Podľa veľmi stručných a predbežných výsledkov vychádzajúcich z ďalších pozorovaní kométy, ide o naozaj aktívnu kométu. V čase objavu bola vzdialená od Slnka neuveriteľných 6 AU (= 900 miliónov km, 1 AU = 1 astronomická jednotka je stredná vzdialenosť Zem – Slnko a jej hodnota je približne 149,6 milióna km), teda ďalej než Jupiter. Astronómovia sa teraz zameriavajú na podrobnejšie odhady vlastností jej jadra (veľkosť, chemické zloženie). Zo súčasných pozorovaní sa dá už vypočítať približná dráha v slnečnej sústave a teda aj pohyb po oblohe a jej viditeľnosť. Kométa by sa mala k Slnku značne priblížiť na konci novembra budúceho roka, kedy 28. novembra 2013 Slnko minie vo vzdialenosti menej než 0,1 AU (15 miliónov km). To už je však samovražedná vzdialenosť a tak je tu veľká otázka, či tesný prelet okolo Slnka kométa vôbec prežije. Voľným okom by mohla byť pozorovateľná už od polovice novembra 2013 na rannej oblohe, kde jej za svitania budú robiť spoločnosť planéty Merkúr a Saturn. Než sa vytratí z rannej oblohy a presunie sa ku Slnku, mohla by mať jasnosť približne 1 magnitúdu (teda ako najjasnejšie hviezdy na oblohe). Čo však bude veľkým otáznikom a zároveň významným lákadlom, je jej samotný prelet okolo Slnka. Kométa ho minie v malej uhlovej vzdialenosti len asi 10' (10 oblúkových minút – je to tretina zdanlivého priemeru Slnka, či Mesiaca na oblohe). Bude teda žiariť v zornom poli všetkých kozmických družíc mieriacich na Slnko a predpokladá sa (to však s veľkou rezervou!!), že prekoná aj magickú hranici -10 magnitúdy. Podobne jasný je Mesiac pred prvou štvrťou. Potom sa ponúkajú dva scenáre: 1. Kométa svoj prelet prežije a hneď na začiatku decembra vykúzli na večernej aj na rannej oblohe nevídané kometárne predstavenie veľmi podobné tomu, aké pred rokom v decembri 2011 predviedla na južnej pologuli kométa Lovejoy (viď ilustračný obrázok). V prvých decembrových dňoch bude na mrazivej oblohe vidieť za súmraku a potom pred svitaním len chvost kométy. Ďalšie dni ale ukážu kométu celú. Tá sa navyše bude ešte približovať k Zemi, takže nezačne hneď prudko slabnúť. Najbližšie okolo Zeme preletí po Vianociach 27. decembra 2013 vo vzdialenosti len 0,4 AU (60 miliónov km) a v čase medzi tým bude prudko stúpať nad obzor. Vďaka tomu nebude výrazne vadiť Mesiac - človek si proste vyberie tú časť noci, kedy je Mesiac práve pod obzorom a pozorovanie kométy neruší. 2. Kométa svoj prelet neprežije. Aký ďalší vývoj však ponúkne jej rozdrobený zvyšok jadra, ťažko povedať. Môže to byť podobný zážitok, aký nakoniec pripravila všetkým konšpirátorom „koniec sveta prinášajúca" kométa Elenin. Tá svoj prelet okolo Slnka neprežila, ale ešte niekoľko týždňov po ňom bol pozorovateľný slabý hmlistý obláčik rozdrobeného kometárneho materiálu na tmavej oblohe. Pôjde táto čerstvo objavená kométa C/2012 S1 ISON na severnej oblohe po stopách prekvapivej južnej kométy Lovejoy z roku 2011? Určite by sme si to všetci želali. Nechajme sa teda prekvapiť.

RNDr. Zdeněk Komárek