Prvé planéty objavené vo hviezdokope

Astronómovia z NASA objavili po prvý raz planéty obiehajúce Slnku podobné hviezdy v hustej hviezdokope. Tento objav ponúka doteraz najlepší dôkaz toho, že planéty môžu vznikať aj v hustom hviezdnom prostredí. Hoci tieto novoobjavené planéty nie sú obývateľné, ich obloha by boli hviezdnatejšia, než akú vidíme my zo Zeme. Tieto planéty s bohato hviezdnatými oblohami sú dva tzv. horúci Jupiteri - veľmi hmotné plynné telesá s vysokou teplotou, pretože okolo svojich materských hviezd obiehajú po veľmi tesných dráhach. Každý z týchto horúcich Jupiterov obieha okolo inej Slnku podobnej hviezdy v otvorenej hviezdokope „Jasličky" (lat. Praesepe, iné označenie M 44, NGC 2632) v súhvezdí Raka, obsahujúcej asi 1000 hviezd, ktoré vyzerajú, akoby sa hemžili okolo spoločného centra. Tieto hviezdy vznikli v rovnakom čase a z toho istého obrovského plynoprachového oblaku. Preto majú aj rovnaké chemické zloženie. Na rozdiel od väčšiny hviezd, ktoré sa krátko po svojom zrode rozptýlia, tieto mladé hviezdy ostávajú spolu voľne viazané vzájomnou gravitáciou. „Objavujeme viac a viac planét, ktorým sa môže dariť v rôznych, aj extrémnych, prostrediach, podobných tým, aké panujú v takýchto blízkych hviezdokopách," povedal Mario R. Perez, vedecký pracovník astrofyzikálneho programu NASA na výskum vzniku planetárnych systémov. „Naša Galaxia obsahuje viac než 1000 takýchto otvorených hviezdokôp, ktoré potenciálne môžu mať fyzikálne podmienky na existenciu oveľa väčšieho počtu týchto obrých planét." Dve nové exoplanéty vo hviezdokope Jasličky sú označené Pr0201b a Pr0211b. Za menom hviezdy je písmeno „b", ako je štandardom pri označovaní planét. „Toto sú prvé „béčka" v Jasličkách," hovorí Sam Quinn, absolvent štúdia astronómie na Georgia State University v Atlante a hlavný autor článku popisujúceho tieto výsledky. Quinn a jeho tím v spolupráci s Davidom Lathamom z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics, objavil planéty pomocou 1,5 metrového Tillinghastovho ďalekohľadu na Smithsonian Astrophysical Observatory's Fred Lawrence Whipple Observatory blízko Amada v Arizone meraním jemných kolísaní hviezd spôsobených gravitačným účinkom obiehajúcich planét. Predchádzajúce výskumy hviezdokôp odhalili dve planéty okolo hmotných hviezd, ale doteraz v nich nebola objavená žiadna planéta okolo hviezd podobných nášmu Slnku. „To bola pre poľovníkov na planéty veľká záhada," konštatoval Quinn. „Vieme, že väčšina hviezd vzniká v hustých prostrediach podobných Veľkej hmlovine v Orióne, tak pokiaľ tieto prostredia podporujú vznik planét, aspoň niektoré Slnku podobné hviezdy v otvorených hviezdokopách by mali mať planéty. Teraz konečne vieme, že planéty tam skutočne sú." Výsledky sú zaujímavé aj pre teoretikov, ktorí sa pokúšajú pochopiť ako horúci Jupiteri špirálujú bližšie ku svojim materským hviezdam. Väčšina teórií totiž tvrdí, že tieto telesá začínajú svoju existenciu ako oveľa chladnejšie a vzdialenejšie a potom putujú bližšie ku svojim hviezdam. „Relatívne nízky vek hviezdokopy Jasličky radí tieto planéty k najmladším dosiaľ známym," povedal Russel White, hlavný výskumník grantu NASA na výskum vzniku planetárnych systémov. „A to je dôležité, pretože to dáva obmedzenia na rýchlosť migrácie obrých planét dovnútra a znalosť rýchlosti migrácie je prvý krok k zisteniu toho ako migrujú." Výskumný tím si myslí, že planéty boli v Jasličkách objavené preto, že táto hviezdokopa je bohatá na ťažšie chemické prvky. Hviezdy v Jasličkách obsahujú viac ťažkých prvkov, ako je napr. železo, než Slnko. Na záver White dodáva: „Hľadanie planét okolo blízkych hviezd poukazuje na to, že tieto kovy účinkujú ako podpora plodnosti pri vzniku planét, čo vedie k hojnej úrode plynných obrých planét. Naše výsledky poukazujú na to, že to môže platiť aj vo hviezdokopách."

RNDr. Zdeněk Komárek