Z vesmíru do stredu Zeme

Téma stredu Zeme lákala ľudstvo od doby, keď prevážil názor, že naša planéta je guľatá. A tak je vhodné pripomenúť si, ako a s akou presnosťou dokážeme toto tajomné miesto určiť. Vo svojom románe „Cesta do stredu Zeme" z roku 1864 nechal Jules Verne svojich hrdinov putovať podzemím až do samotného vnútra našej planéty. Sopkou na Islande vstúpili dovnútra a sopkou v Taliansku boli vyvrhnutí nazad na povrch. Dnes vieme, že tekuté jadro Zeme, vysoké teploty a tlaky akúkoľvek cestu do stredu Zeme znemožňujú. Napriek tomu dnes vedci dokážu určiť polohu stredu Zeme s neuveriteľnou presnosťou. Stred Zeme, ktorý kedysi priťahoval pozornosť slávneho autora sci-fi románov, dnes láka vedcov z úplne iných dôvodov. Otázka „Čo je uprostred?" bola nahradená otázkou „Kde presne je uprostred?". Pri hľadaní odpovede na obidve otázky nemusíme do stredu Zeme vôbec cestovať. Naopak nám pomôže, keď našu planétu opustíme úplne. Veda dokázala odpovedať na prvú otázku najmä vďaka štúdiu ostatných planét a slnečnej sústavy ako celku. Presnú polohu centra Zeme dnes pomáhajú určovať družice. Paradoxne je tak z vesmíru „vidieť" hlbšie do stredu Zeme než akýmkoľvek hĺbkovým vrtom. Určenie presnej polohy stredu hmotnosti našej planéty, teda jej ťažiska, pritom nie je samoúčelné. Na tomto bode sú závislé ďalšie merania a slúži im ako referenčný bod. Jeho pozícia je úplne nevyhnutná pri určovaní zmien výšky hladiny oceánov, sledovaní zemetrasení, sopečnej aktivity alebo vysvetľovaní toho, ako sa naša planéta vyrovnala so zmiznutím ľadového príkrovu pri poslednej dobe ľadovej. Polohu stredu Zeme pri tom nestačí zistiť len raz a naďalej ju len spresňovať. Poloha sa totiž s časom mení a to tempom 2 až 5 milimetrov za rok. V porovnaní s priemerom Zeme vyše dvanásť a pol tisíca kilometrov (presne 12756,28 km) sa to zdá byť ako zanedbateľná hodnota, ale nie je. Pokiaľ majú byť vedci schopní merať zmeny výšky hladiny morí, ktorá činí asi 3 milimetre ročne, tak je nevyhnutné poznať polohu zemského stredu určite viac než s milimetrovou presnosťou. To sa podarilo práve pred piatimi rokmi. Jeden milimeter je najvyššia presnosť určenia polohy stredu našej planéty, akú sa kedy podarilo dosiahnuť. Na taký výsledok nestačí jediný satelit, ale celá sieť, navyše napojená na pozemné stanice. Pri tomto meraní bola využitá sieť pozemných prijímačov GPS, sieť pozemných laserových staníc na meranie vzdialeností geodetických družíc Lageos, sieť rádioteleskopov, ktoré merajú polohu Zeme voči kvazarom vo veľmi vzdialenom vesmíre. Z uvedených informácií vyplýva zaujímavé zistenie, že dnes poznáme polohu stredu Zeme tak presne, ako sa o tom nesnívalo ani autorom sci-fi románov.

RNDr. Zdeněk Komárek