HST nasnímal špirálu v špirále

Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) nasnímal tento obrázok špirálovej galaxie označenej ESO 498-G5. Zaujímavou črtou tejto galaxie je, že jej špirálové ramená sa zavíjajú po celej svojej dĺžke až do stredu, takže aj jej jadro vyzerá tak trocha ako miniatúrna špirálová galaxia. Tento druh štruktúry je v kontraste s mnohými inými špirálovými galaxiami, ktorých eliptické jadrá (alebo vydutiny, angl. „bulge") vyplnené hviezdami, sa javia len ako žiariace beztvaré masy. Astronómovia označujú zreteľné špirálové vydutiny takých galaxií ako je ESO 498-G5 ako diskovité vydutiny, alebo pseudovydutiny, zatiaľ čo jasné eliptické jadrá sa nazývajú klasické vydutiny. Pozorovania z Hubblovho teleskopu, ktoré nie sú ovplyvnené nepokojom zemskej atmosféry, pomohli ukázať, že tieto dva rozdielne typy galaktických jadier naozaj existujú. Takisto tieto pozorovania ukázali, že vznik hviezd v diskovitých vydutinách stále pokračuje a v klasických vydutinách ustal. To znamená, že galaxie môžu byť podobné ruským „Matrioškám" – klasické vydutiny vyzerajú ako miniatúrne verzie eliptickej galaxie, ponorené do centra špirálovej galaxie, zatiaľ čo diskovité vydutiny vyzerajú ako druhá menšia špirálová galaxia umiestnená v srdci väčšej špirálovej galaxie – proste špirála vo vnútri špirály. Podobnosti medzi typmi galaktických vydutín a typmi galaxií sa však týkajú aj iných vecí, nielen ich vzhľadu. Tak ako obrie eliptické galaxie, aj klasické vydutiny obsahujú veľké množstvá hviezd pohybujúcich sa po náhodných dráhach. Naopak, štruktúra a pohyb hviezd v diskovitých vydutinách odráža špirálové ramená v galaktickom disku. Tieto rozdiely poukazujú na rozdielne pôvody týchto dvoch typov centrálnych vydutín galaxií: klasické vydutiny sa pravdepodobne vyvíjajú ako následok veľkých dramatických udalostí, takých ako splynutie s inými galaxiami, zatiaľ čo diskovité vydutiny sa vyvíjajú postupne a rozvíjajú svoj špirálový vzor počas toho, ako hviezdy a plyn migrujú k jadru galaxie. Galaxia ESO 498-G5 sa nachádza od nás vo vzdialenosti 100 miliónov svetelných rokov v južnom súhvezdí Kompas (lat. Pyxis). Jej snímka je zložená z expozícií vo viditeľnej a infračervenej oblasti pomocou prístroja Advanced Camera for Surveys na HST.

RNDr. Zdeněk Komárek