Presné určenie priemeru Slnka

Astronómovia určili nedávno polomer Slnka na 696 342 km s možnou chybou ± 65 km (priemer Slnka je teda 1 392 684 km). Výsledok bol dosiahnutý pomocou slnečného ďalekohľadu na palube kozmickej sondy. Takéto pozorovania nie sú zaťažené neostrosťou obrazu spôsobenou vplyvom zemskej atmosféry, k čomu dochádza pri pozorovaniach zo zemského povrchu. Výpočet priemeru Slnka urobila skupina astronómov z Havaja, Brazílie a Kalifornie. Priemer Slnka sa im podarilo určiť s nevídanou presnosťou na základe pozorovaní kozmickej sondy SOHO, ktorá v pravý čas registrovala prechody planéty Merkúr cez slnečný disk v rokoch 2003 a 2006. Meranie priemeru Slnce uskutočnili konkrétne astronómovia Marcelo Emilio (hosťující vedecký pracovník z Ponta Grossa, Brazília), Jeff Kuhn a Isabelle Scholl (University of Hawaii Institute for Astronomy) v spolupráci s astronómom zo Stanford University, ktorým bol Rock Bush. Na určenie priemeru Slnka využili údaje z prístroja MDI (Michelson Doppler Imager) na palube kozmickej sondy NASA s názvom SOHO (Solar and Heliospheric Observatory), ktorým boli tieto pozorovania vykonané. „K prechodom planéty Merkúr cez slnečný disk dochádza 12 až 13krát za storočie, takže podobné pozorovania umožňujú spresňovať naše vedomosti o vnútornej štruktúre Slnka a o vzťahoch medzi slnečným žiarením a zmenami klímy na Zemi," hovorí Jeff Kuhn. Vedecký tím sa pripravuje na pozorovanie prechodu planéty Venuše cez slnečný disk, ku ktorému dôjde v skorých ranných hodinách 6. júna 2012. Očakávajú, že tieto pozorovania zlepšia presnosť určenia priemeru Slnka ešte viac. Slnečné observatórium SOHO bolo vypustené 2. decembra 1995. Ide o spoločný projekt Európskej kozmickej agentúry (ESA) a NASA. Sonda určená na výskum Slnka začala svoju činnosť v máji 1996. Jej životnosť bola pôvodne plánovaná na 2 roky, SOHO však pracuje už viac než 15 rokov. Sonda bola „zaparkovaná" na obežnej dráhe okolo tzv. Lagrangeovho libračného bodu L1 sústavy Slnko - Zem, ktorý sa nachádza vo vzdialenosti približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme smerom k Slnku. Pri pohľade zo Zeme to vyzerá tak, ako keby sonda obiehala okolo Slnka. Z bodu L1 majú prístroje sondy nepretržitý výhľad na Slnko a môžu sledovať dianie na jeho povrchu a v jeho blízkom okolí. Sonda okrem iného zaregistrovala aj prelety viac než 2000 „samovražedných" komét v tesnej blízkosti Slnka.

RNDr. Zdeněk Komárek