Predlžuje sa dĺžka dňa na Venuši?

Medzinárodný tím astronómov z Talianska, Nemecka a Francúzska zistil, že deň na Venuši (t.j. doba, za ktorú sa planéta raz otočí okolo svojej osi) je nepatrne dlhšia, než sa ešte nedávno predpokladalo. Vysvetliť túto skutočnosť sa zatiaľ nepodarilo. Článok o tomto objave bol publikovaný v časopise Icarus. Prvé údaje o rotačnej perióde Venuše boli získané na základe výskumov ruských sond Venera (spolu ich bolo vypustených 16) a americkej sondy Magellan v 60. až 90. rokoch minulého storočia. Kozmické sondy pátrali pomocou radarov po zmenách v rotácii Venuše na základe sledovania výrazných detailov na reliéfe planéty. Po spracovaní týchto údajov sa astronómom podarilo zistiť, že čas jednej otáčky Venuše okolo rotačnej osi je veľmi dlhý a dosahuje hodnotu 243,0185 ± 0,0001 pozemského dňa, t.j. asi 8 mesiacov. Na ďalšie určenie rotačnej periódy Venuše boli použité údaje získané európskou kozmickou sondou Venus Express, ktorú vypustila 9. 11. 2005 Európska kozmická agentúra ESA a ktorá stále pracuje na obežnej dráhe okolo tejto planéty. Pomocou spektrometra VIRTIS (Visible and Infrared Thermal Imaging Spectrometer), ktorý je umiestnený na palube kozmickej sondy a je schopný preniknúť cez hustú atmosféru a oblačnosť až k povrchu planéty, bolo možné znova určiť presné polohy vybraných miest na povrchu Venuše a porovnať tieto údaje s predchádzajúcimi meraniami. Na základe týchto porovnaní sa zistilo, že Venuše rotuje v súčasnosti pomalšie, než sme doteraz predpokladali. Dĺžka dňa je približne o 6,5 minúty dlhšia a zodpovedá hodnote 243,023 ± 0,002 pozemského dňa. Príčiny tohto rozdielu zatiaľ nie sú známe. Vedci predpokladajú, že premenná dĺžka rotačnej periódy Venuše je spojená so zmenou prírodných podmienok na povrchu planéty, ako je napríklad prevládajúci smer vetrov. Na Zemi tieto variácie vedú k tomu, že sa dĺžka dňa počas roka mení približne v rozsahu jednej milisekundy. Niektoré variácie dĺžky dňa môžu byť závislé tiež od dlhodobých vplyvov. Venuša bola dlho považovaná za „sestru" Zeme nielen vzhľadom na podobné veľkosti. Ešte koncom 19. storočia sa niektorí astronómovia domnievali, že na Venuši je síce teplejšie, ale že nič nebráni tomu, aby na jej povrchu existoval rozvinutý život. Dnes vieme, že súčasné podmienky na Venuši sú k životu veľmi nepriateľské – panujú tu vysoké teploty a tlak, chýba voda aj kyslík. Určenie rotačnej periódy Venuše bolo dlho nemožné. Pri pohľade zo Zeme astronómovia nevideli pomocou ďalekohľadu na povrchu planéty žiadne výrazné útvary, ktoré by menili svoji polohu v závislosti od rotácie Venuše. Táto skutočnosť dokonca viedla k záveru, že celý povrch Venuše môže byť pokrytý súvislým oceánom. Až neskôr sa zistilo, že Venuša je obklopená veľmi hustou atmosférou a zahalená do súvislej vrstvy oblačnosti, ktorá znemožňuje sledovanie útvarov na povrchu planéty. Radarové pozorovania bolia nakoniec úspešné a Venuše tak vydala jedno zo svojich tajomstiev.

RNDr. Zdeněk Komárek