Meteority z Merkúra

Počas nedávnej vedeckej konferencie, na ktorej sa diskutovalo o výsledkoch sondy Messenger skúmajúcej planétu Merkúr, výskumníčka Shoshana Weider (Carnegie Institution of Washington) konštatovala: „Ak pominieme to, že Messenger nepristál na povrchu, nenabral vzorky hornín a nepriniesol ich na Zem, sú aj tak jeho prístroje, ktoré charakterizujú chemické zloženie povrchu, to najlepšie, čo máme". To je síce pravda, ale horniny z Merkúra môžete držať v rukách už dnes. Podľa analýzy z roku 2008 vykonanej Brettom Gladmanom a Jaimym Coffeym (University of British Columbia), kúsky z Merkúra by mali ležať niekde na Zemi už teraz. Odborníci na dynamiku tvrdia, že pri dopade asteroidu či kométy na Merkúr by 2 až 5% úlomkov vyvrhnutých z povrchu rýchlosťou vyššou než je úniková (4,25 km/s) malo do 30 miliónov rokov zasiahnuť Zem. Ich čísla poukazujú na to, že Merkúrske meteority by mali byť čo do počtu asi jednou tretinou z marťanských, ktorých počet je momentálne okolo 60. Gladman opatrne tvrdí, že aspoň 6 takýchto kameňov by malo ležať niekde na povrchu našej planéty. Zberatelia meteoritov by si cenili merkúrske meteority nad všetky ostatné a ich cena by poľahky dosiahla 5000 dolárov i viac za jediný gram, takže by sa určite po nejakom mali poobzerať. Pred niekoľkými rokmi odborníci na meteority špekulovali, že najlepšie vyhovuje kritériám merkúrskych meteoritov vzácna hŕstka starých kameňov bohatých na bazalty, známych ako angrity. Ešte pre príletom Messengera k Merkúru astronómovia skonštatovali, že povrchové horniny Merkúra obsahujú veľmi málo železa, čo je zvláštne, keďže táto vnútorná planéta má veľké železné jadro zaberajúce až 80 % jej priemeru a viac než polovicu jej objemu. „V súčasnosti," komentuje geochemik David Blewett (Applied Physics Laboratory), „ľudia očakávali, že zloženie Merkúra bude podobné zloženiu mesačných vysočín s trocha nižším obsahom železa. Teraz vieme, že je veľmi odlišné." Po približne ročnom pozorovaní Merkúra z obežnej dráhy, Messenger potvrdil, že železo je na jeho povrchu vzácne. Meteority z Merkúra by však mali byť vyvretými horninami, alebo snáď pospájanými brekciami rôznych typov hornín bohatých na horčík a prchavé prvky (špeciálne na síru a draslík). Tomuto zasa najlepšie vyhovuje zloženie ďalšieho vzácneho typu meteoritov, aubritom. Meteorit z Cumberland Falls, ktorý dopadol v roku 1919 je práve jedným zo 62 kameňov identifikovaných ako aubrit. Tento typ meteoritov obsahuje veľmi málo železa a je podobný (ale nie úplne presne) zloženiu povrchu Merkúra. Aubrity sú horniny klasifikované ako enstatické achondrity, v ktorých dominuje minerál enstatit (Mg₂Si₂O₆ ) neobsahujúci železo. Ale aubrity nepochádzajú z najvnútornejšej planéty. Kvôli jednej veci – sú príliš lesklé. Čokoľvek pochádzajúce z Merkúra by malo byť oveľa tmavšie, sfarbené podobne, ako to vidíme na obrázkoch z Messengera. V priemere je totiž povrch Merkúra vo viditeľnej oblasti spektra asi o 15% tmavší než povrch privrátenej strany nášho Mesiaca. Takisto by to mohlo slabo páchnuť po síre, vykazovať stopy po veľkom impakte, po dlhom vystavení kozmickému žiareniu a dokonca by to mohlo byť slabo magnetické. Takéto charakteristiky by sa zaiste dostali do pozornosti zberačov meteoritov a tak je dnes isté, že žiaden zo 40 000 dobre zdokumentovaných meteoritov nepochádza z Merkúra. Dynamická pravdepodobnosť však argumentuje inak, tak prečo by sme takéto meteority nenašli? Gladman a Coffey sa nezameriavajú na to, ako by mohli byť kúsky hornín z Merkúra vyvrhnuté, len tvrdia, že zrážky asteroidov a komét pri veľkých rýchlostiach by to mali ľahko dokázať. Možno, že ešte správne nechápeme mechaniku vyvrhnutia, hovorí Jay Melosh, špecialista na impakty z Purdue University. „Je možné, že pri veľmi veľkých rýchlostiach vyžadovaných pre priamy prenos na Zem sú úlomky jednoducho príliš malé," dodáva Melosh. „Tieto vyvrhnuté kúsky hornín musia štartovať z povrchu veľmi blízko miesta impaktu a naše súčasné modely tu asi nedávajú správne výsledky." Avšak Messenger objavil, že veľké impakty na Merkúre sú sprevádzané množstvom sekundárnych kráterov vytvorených vyvrhnutými úlomkami, ktoré sú vo všeobecnosti oveľa väčšie než tie, ktoré nachádzame v okolí porovnateľných mesačných kráterov. „Tento fakt je jednou zo súčasných veľkých záhad týkajúcich sa kráterov na Merkúre," dodáva Melosh. A tak hľadanie bude pokračovať, aby sme mohli čo najskôr osláviť nájdenie kameňov vyvrhnutých z Merkúra, podobne ako sme už našli meteority z Mesiaca a z Marsu pred niekoľkými desaťročiami.

RNDr. Zdeněk Komárek