Asteroidy bombradujú centrálnu čiernu dieru našej Galaxie

Nové výskumy naznačujú, že záhadné vzplanutia röntgenového žiarenia, ktoré zaznamenala družica Chandra X-ray Observatory, môžu mať pôvod v asteroidoch padajúcich na čiernu dieru ukrytú v centre našej Galaxie. Tieto vzplanutia boli pozorovateľné počas niekoľkých rokov, kedy boli registrované prakticky každý deň. Ak sa tieto závery potvrdia, môže to znamenať, že v okolí superhmotnej čiernej diery existuje oblak obsahujúci stovky biliónov asteroidov a komét. Na snímke (obr. 1.), ktorú získala družica NASA Chandra X-ray Observatory je zachytený stred našej Galaxie označovaný Sagittarius A (skrátene Sgr A) so superhmotnou čiernou dierou vo svojom centre. Vďaka sústavným pozorovaniam počas niekoľkých rokov družica Chandra zaznamenala vzplanutia röntgenového žiarenia (X-ray) v tejto oblasti približne raz denne. Tieto vzplanutia boli taktiež pozorované v oblasti infračerveného žiarenia pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) v Čile, ktorý patrí Európskemu južnému observatóriu ESO. Nové pozorovania priniesli možné vysvetlenie týchto záhadných vzplanutí. Ponúka sa predstava, že zdroj Sgr A je obklopený oblakom obsahujúcim stovky biliónov asteroidov a komét, ktoré mohli byť „ukradnuté" ich materským hviezdam. Ľavá časť obrázka č. 1 bola vytvorená na základe zloženej expozície s dĺžkou takmer milión sekúnd (zhruba 278 hodín, t.j. 11 dní a 14 hodín), kedy družice Chandra pozorovala okolie centrálnej čiernej diery v našej Galaxii. Červená farba predstavuje röntgenové žiarenie s nízkou energiou, zelená farba röntgenové žiarenie so strednou energiou a modrá farba znázorňuje röntgenové žiarenie s najvyššími energiami. Asteroid, ktorý podstúpi tesné stretnutie s ďalším objektom, ako je hviezda či planéta, môže byť vyvrhnutý na dráhu smerujúcu do centra Galaxie, ako je vidno na sérii umeleckých obrázkov v pravej časti kompozície na obrázka č. 1. Ak sa tieto asteroidy priblížia na vzdialenosť približne 150 000 000 km od čiernej diery (čo zodpovedá vzdialenosti Zeme od Slnka), sú roztrhané na kúsky v dôsledku pôsobiacich slapových (gravitačných) síl čiernej diery. Tieto fragmenty sa potom vyparia v dôsledku trenia, keď úlomok asteroidu prelieta horúcim riedkym plynom prúdiacim k röntgenovému zdroju Sgr A, podobne, ako sa rozžiari meteor pri prelete častice atmosférou pri zrážke so Zemou. Dôjde ku vzplanutiu röntgenového žiarenia a nakoniec sú zvyšky asteroidu „zhltnuté" čiernou dierou. Aj v slnečnej sústave máme podobné situácie: priemerne každý tretí deň dochádza ku zničeniu jednej kométy pri jej prelete horúcou atmosférou Slnka. A tak napriek významným rozdielom dvoch prostredí môže byť zánik komét a asteroidov pri zrážke so Slnkom či čiernou dierou podobný. Veľmi dlhé pozorovania röntgenového zdroja Sgr A pomocou kozmického observatória Chandra budú pokračovať aj v roku 2012. Poskytnú drahocenné informácie o frekvencii a jasnosti zábleskov a pomôžu tak overiť a vysvetliť navrhovaný model. Táto výskumná práca má taktiež potenciál porozumieť schopnosti asteroidov a planét vzniknúť v tak krutom prostredí v blízkosti centra našej Galaxie, v okolí röntgenového zdroja Sagittarius A. Na obrázku č. 2 je umelecké stvárnenie predstavy trhania asteroidu slapovými silami centrálnej čiernej diery.

RNDr. Zdeněk Komárek