Hviezda, ktorá zmenila náš vesmír

Ktorá zo všetkých hviezd doteraz zaznamenaných ďalekohľadmi je tá najslávnejšia? Určite tu nie je nedostatok kandidátov. Niekto môže tvrdiť, že je to objav podvojnosti, („dvojhviezdnosti“) Mizara, prostrednej hviezdy v rúčke Veľkého voza, čo možno odhalil už Galileo Galilei v roku 1617. Alebo je to snáď supernova SN 1987A, prvá blízka hviezda, ktorá v modernej ére zničila sama seba? Ale historici astronómie by určite ukázali na slabučkú hviezdu 19-tej magnitúdy v Hmlovine v Androméde označenej M31 (v skutočnosti ide samozrejme o galaxiu, hmlovina je len „historický“ názov). Nikto iný ako sám Edwin Hubble nebol tým prvým, ktorý sledoval túto hviezdu na platni získanej 45-minútovou expozíciou urobenou 6. októbra 1923 pomocou 100-palcového (2,54-metrového) Hookerovho ďalekohľadu na Mount Wilsone. Kópiu tejto Hubblovej sklenej fotografickej platne s rozmermi 4x5 palcov (asi 10x12,5 cm) môžete vidieť na obrázku. Tri hviezdy označil písmenom „N“, mysliac si, že ide o novy. Ale neskôr porovnal túto platňu so staršími expozíciami a zistil, že jedna z týchto hviezd bola v skutočnosti premenná hviezda. Tak preškrtol „N“ a vzrušene ju označil „VAR!“. Veľký astronóm si ihneď uvedomil význam tohto zistenia: bola to pulzujúca premenná hviezda - cefeida - hviezda, ktorej rytmické niekoľkotýždňové pulzácie sú tesne spojené s jej vlastnou svietivosťou. Keďže vďaka tomuto poznal skutočnú svietivosť hviezdy (teda jej tzv. „absolútnu jasnosť“) a jej zdanlivú jasnosť zmeral na snímke, Hubble rýchlo vypočítal, že M31 musí ležať v neuveriteľnej vzdialenosti 1 milión svetelných rokov od Zeme – príliš ďaleko na to, aby bola súčasťou Mliečnej cesty. Moderné merania posúvajú vzdialenosť galaxie M31 do vzdialenosti 2,5 milióna svetelných rokov, ale Hubble bol rozhodne prvý, ktorý sa aspoň priblížil k správnemu výsledku. Prakticky cez noc sa takto zmenilo celé naše vnímanie vesmíru. David Soderblom (Space Telescope Science Institute) poznamenáva, že táto hviezda, teraz známa ako Hubble Variable Number 1 (Hubblova premenná hviezda číslo 1), alebo jednoducho V1, patrí k najdôležitejším objektom v histórii kozmológie. Po 87 rokoch sa astronómovia nabádaní astronómom a astronautom Johnom Grunsfeldom rozhodli použiť jeho menovca - Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) na znovupozorovanie tejto premennej hviezdy. Keďže neboli známe žiadne moderné pozorovania tejto hviezdy, Arne Henden (riaditeľ AAVSO – Americkej asociácie pozorovateľov premenných hviezd) viedol najskôr tím astronómov amatérov, ktorí sledovali hviezdu od júla do decembra 2010. „Dnes môžeme zopakovať to, čo Hubble urobil 100-palcovým ďalekohľadom v roku 1923 pomocou 14-palcového ďalekohľadu (asi 35 cm) a 20-minútovej expozície,“ poznamenáva Henden. Amatérske pozorovania spresnili periódu svetelných zmien tejto premennej na 31,415 dňa, čo umožnilo astronómom pracujúcim s HST načasovať snímkovanie hviezdy tak, ako potrebovali, teda aby ju zachytili v čase, kedy je najjasnejšia a kedy najslabšia. Potom pomocou snímok z prístroja Wide Field Camera 3 na HST z decembra 2010 a januára 2011 urobili astronómovia animáciu zmien jasnosti tejto slávnej premennej hviezdy v Galaxii v Androméde.

RNDr. Zdeněk Komárek