24 Jul
V sobotu 16. júla 2011 sa americká sonda DAWN (slov. "Úsvit") dostala na obežnú dráhu okolo Vesty ako jej prvá umelá družica. Sonda DAWN bola v tom čase od Zeme vzdialená 188 miliónov km a preletela na svojej púti slnečnou sústavou celkovo 2,8 miliardy km. Sondu čaká rok snímkovania a ďalších meraní z výšky 680 km a po pol roku potom z 
výšky 180 km nad povrchom asteroidu. Potom zamieri k trpasličej planéte Ceres - vďaka iónovým motorom tak prekoná ďalších 1,5 miliardy km. Riaditeľ NASA Charles Bolden uviedol, že výskum sondy DAWN má pomôcť pochopiť vznik a formovanie našej slnečnej sústavy. Predpokladá sa, že získané údaje tiež podporia ďalší výskum a možný let človeka k asteroidu v r. 2025, čo ako jeden z cieľov vytýčil pre NASA prezident Obama. Hlavné vedecké očakávania sa sústredia na zistenie presných fyzikálnych charakteristík telies, ich zloženie, určenie povrchových útvarov a vnútornej štruktúry, hustoty a homogenity, porovnanie "suchej" Vesty a "mokrej" Ceres (označených takto podľa prítomnosti vodného ľadu v ich horninách). Sonda DAWN bola vypustená 27. 9. 2007 pomocou nosnej rakety Delta II a po gravitačnom prelete okolo planéty Mars v r. 2009 bola jej dráha upravená tak, aby priletela k Veste. Postupne bude okolo nej krúžiť, po roku opustí obežnú dráhu okolo nej a preletí k trpasličej planéte Ceres, kde sa očakáva začiatok ďalšieho polročného prieskumu vo februári 2015. Na konci júla 2015 bude sonda zaparkovaná na dráhe vo výške 700 km nad jej povrchom tak, aby nedošlo ku zrážke najmenej 50 rokov. Okrem kamier pre snímkovanie vo viditeľnom a infračervenom pásme nesie súpravu spektrometrov a zariadení na meranie vzdialenosti nad povrchom a gravitačného poľa, gama žiarenia a toku neutrónov. O pohon sa starajú 3 iónové motory, ktoré počas predpokladaných 2 100 dní činnosti spotrebujú 425 kg xenónu, elektrickú energiu bude sonda získavať z rozmerných slnečných panelov (2 panely 8,3 m x 2,3 m) s výkonom 10 kW. 
Štartovacia hmotnosť sondy bola 1 217 kg, náklady na túto misiu celkovo predstavujú 466 miliónov dolárov, z toho 373 miliónov stála konštrukcia a vypustenie sondy a zostávajúcich 93 miliónov bude stáť 10 rokov riadenia letu a spracovanie získaných dát. Okrem NASA a amerických univerzít sa na vývoji sondy a odbornom programe podieľajú pracoviská v Nemecku a Taliansku. Na čipe 8x8 mm je uložených 365 000 mien z celého sveta, ktoré ľudia poslali v rámci kampane „Pošlite svoje meno do pása asteroidov“. Asteroid Vesta bol objavený H. Olbersom 29. 3. 1807 a dostal poradové číslo 4, jeho priemer sa odhaduje na 530 km a okolo Slnka obehne raz za 1 327,6 dňa (asi 3,6 roka), pričom jeho vzdialenosť od Slnka sa mení v rozmedzí 2,1- 2,5 AU (AU = astronomická jednotka = 149,6 milióna km, je to stredná vzdialenosť Slnko – Zem). Trpasličia planéta Ceres bola objavená G. Piazzim 1. 1. 1801, je to prvé a zároveň najväčšie teleso v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, má rovníkový priemer 975 km a okolo Slnka obehne raz za 1 680,26 dňa (4,6 roka) vo vzdialenosti 2,5 – 2,.9 AU.
RNDr. Zdeněk Komárek
výšky 180 km nad povrchom asteroidu. Potom zamieri k trpasličej planéte Ceres - vďaka iónovým motorom tak prekoná ďalších 1,5 miliardy km. Riaditeľ NASA Charles Bolden uviedol, že výskum sondy DAWN má pomôcť pochopiť vznik a formovanie našej slnečnej sústavy. Predpokladá sa, že získané údaje tiež podporia ďalší výskum a možný let človeka k asteroidu v r. 2025, čo ako jeden z cieľov vytýčil pre NASA prezident Obama. Hlavné vedecké očakávania sa sústredia na zistenie presných fyzikálnych charakteristík telies, ich zloženie, určenie povrchových útvarov a vnútornej štruktúry, hustoty a homogenity, porovnanie "suchej" Vesty a "mokrej" Ceres (označených takto podľa prítomnosti vodného ľadu v ich horninách). Sonda DAWN bola vypustená 27. 9. 2007 pomocou nosnej rakety Delta II a po gravitačnom prelete okolo planéty Mars v r. 2009 bola jej dráha upravená tak, aby priletela k Veste. Postupne bude okolo nej krúžiť, po roku opustí obežnú dráhu okolo nej a preletí k trpasličej planéte Ceres, kde sa očakáva začiatok ďalšieho polročného prieskumu vo februári 2015. Na konci júla 2015 bude sonda zaparkovaná na dráhe vo výške 700 km nad jej povrchom tak, aby nedošlo ku zrážke najmenej 50 rokov. Okrem kamier pre snímkovanie vo viditeľnom a infračervenom pásme nesie súpravu spektrometrov a zariadení na meranie vzdialenosti nad povrchom a gravitačného poľa, gama žiarenia a toku neutrónov. O pohon sa starajú 3 iónové motory, ktoré počas predpokladaných 2 100 dní činnosti spotrebujú 425 kg xenónu, elektrickú energiu bude sonda získavať z rozmerných slnečných panelov (2 panely 8,3 m x 2,3 m) s výkonom 10 kW. Štartovacia hmotnosť sondy bola 1 217 kg, náklady na túto misiu celkovo predstavujú 466 miliónov dolárov, z toho 373 miliónov stála konštrukcia a vypustenie sondy a zostávajúcich 93 miliónov bude stáť 10 rokov riadenia letu a spracovanie získaných dát. Okrem NASA a amerických univerzít sa na vývoji sondy a odbornom programe podieľajú pracoviská v Nemecku a Taliansku. Na čipe 8x8 mm je uložených 365 000 mien z celého sveta, ktoré ľudia poslali v rámci kampane „Pošlite svoje meno do pása asteroidov“. Asteroid Vesta bol objavený H. Olbersom 29. 3. 1807 a dostal poradové číslo 4, jeho priemer sa odhaduje na 530 km a okolo Slnka obehne raz za 1 327,6 dňa (asi 3,6 roka), pričom jeho vzdialenosť od Slnka sa mení v rozmedzí 2,1- 2,5 AU (AU = astronomická jednotka = 149,6 milióna km, je to stredná vzdialenosť Slnko – Zem). Trpasličia planéta Ceres bola objavená G. Piazzim 1. 1. 1801, je to prvé a zároveň najväčšie teleso v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom, má rovníkový priemer 975 km a okolo Slnka obehne raz za 1 680,26 dňa (4,6 roka) vo vzdialenosti 2,5 – 2,.9 AU. RNDr. Zdeněk Komárek
Sonda DAWN na obežnej dráhe okolo asteroidu Vesta
Dátum: 24.07.2011
Kategória: Zo sveta