Ďalekohľad VLT objavil mimoriadne svietivú osmelú hviezdu

V blízkej galaxii Veľký Magellanov mrak vzdialenej od Slnka asi 160 000 svetelných rokov sa podarilo objaviť výnimočne jasnú osamelú hviezdu, ktorá žiari ako tri milióny Sĺnk. Ostatné dosiaľ známe takéto „superhviezdy“ boli objavené v otvorených hviezdokopách. Pôvod tejto hviezdy je doslova záhadný. Vznikla ako osamelá alebo bola vyvrhnutá z nejakej hviezdokopy? Nevieme, ale obidve vysvetlenia predstavujú náročnú úlohu pre súčasné chápanie vzniku hviezd. Medzinárodný tím astronómov použil ďalekohľad VLT (Very Large Telescope v Čile pozostávajúci zo štyroch 8.2 metrových ďalekohľadov) na podrobné štúdium tejto hviezdy s katalógovým označením VFTS 682, ktorá sa nachádza vo Veľkom Magellanovom oblaku – malej susednej galaxii. Pri skúmaní jej svetla pomocou prístroja FLAMES a ďalekohľadu VLT vedci zistili, že hmotnosť tejto hviezdy je asi 150 krát vyššia než hmotnosť Slnka. Také hviezdy boli doteraz objavované len vo hviezdami preplnených centrách hviezdokôp. Táto však žiadnych súrodencov nemá, VFTS 682 je jedináčik. “Objav takejto hmotnej hviezdy plávajúcej osamotene vesmírom, namiesto toho, aby ležala v centre masívnej hviezdokopy, nás veľmi prekvapil,” hovorí Joachim Bestenlehner, hlavný autor štúdie a študent astrofyziky na Armagh Observatory (Severné Írsko). Hviezda bola objavená už skôr pri hľadaní najsvietivejších hviezd v okolí hmloviny Tarantula nachádzajúcej sa vo Veľkom Magellanovom oblaku. Hviezda sa nachádza blízko mohutného oblaku plynu, prachu a mladých hviezd, ktorý je najaktívnejšou oblasťou hviezdotvorby v Miestnej skupine galaxií, kam patrí okrem našej Mliečnej cesty, Veľkého a Malého Magellanovho mračna ešte asi 50 galaxií. Najskôr sa vedci domnievali, že VFTS 682 je mladá, horúca, žiarivá, ale nezaujímavá hviezda. Nové výskumy založené na pozorovaní ďalekohľadom VLT však ukázali, že väčšina energie, ktorú hviezda vyžiari, je absorbovaná a rozptýlená prachovými oblakmi dávno predtým, než dopadne na Zem. VTS 682 je tak v skutočnosti oveľa svietivejšia, než sa myslelo a patrí k najsvietivejším známym hviezdam. Červené svetlo a infračervené žiarenie hviezdy prachovými oblakmi prechádza, ale kratšie vlnové dĺžky zeleného a modrého svetla sa na prachových časticiach rozptyľujú. Hviezda sa preto zdá byť červenšia, ale bez prítomného prachu by žiarila modrobielo. VFTS 682 je nielen jasná, ale je aj horúca. Jej povrchová teplota dosahuje 50 000°C. Hviezdy s takými neobvyklými vlastnosťami môžu svoj krátky život ukončiť nielen ako normálna supernova, ale možno aj ešte efektnejším spôsobom. Záver ich života môže sprevádzať výbuch tzv. hypernovy a dlhotrvajúci gama záblesk, čo je jedna z najsilnejších a najjasnejších explózií vo vesmíre. Napriek tomu, že VFTS 682 je v súčasnosti osamotená, leží neďaleko od hviezdami preplnenej hviezdokopy R 136, ktorá obsahuje niekoľko podobných hviezd. “Nové pozorovania ukazujú, že VFTS 682 je takmer identickým dvojčaťom jednej z najjasnejších superhviezd nachádzajúcej sa v samotnom centre hviezdokopy R 136,“ hovorí Paco Najarro zo Španielska, jeden z členov výskumného tímu. Je možné, že VFTS 682 sa v skutočnosti sformovala tu a neskôr bola vyvrhnutá? Také „hviezdy na úteku“ poznáme, ale sú oveľa menšie. Bolo by zaujímavé vedieť, akým spôsobom môže byť takáto hmotná hviezda gravitačne „vystrelená“ z centra hviezdokopy. “Zdá sa oveľa prirodzenejšie, že sa najväčšie a najjasnejšie hviezdy formujú vnútri hviezdokôp,“ dodáva Jorick Vink, ďalší člen tímu. „Hoci to nie je nemožné, je oveľa ťažšie vysvetliť, ako by táto hviezda mohla vzniknúť osamotene. To je dôvod, prečo je VFTS 682 naozaj fascinujúcim objektom.”

RNDr. Zdeněk Komárek